celá táto diskusia mala svoje vyústenie v tom, že samotná idea hotového človeka je neopodstatnená, lebo ani civilizovaný človek nie je nikdy tak celkom hotovým človekom. Nie sme predsa kusy hliny, ktoré vzdelávanie a skúsenosť sformuje do nejakej úhľadnej amfory, a tým sa celý proces nášho osobnostného utvárania nadobro skončil.
Človek je bytosť s otvorenou štruktúrou. Stojí pred možnosťami, je vrhnutý do situácie vyberať si z nich, je v postoji toho, koho rozvoj sa neuzavrel raz a navždy. To neznamená, že má meniť svoje názory každú chvíľu, alebo že je neukotvený, alebo že to ním hádže raz tu, raz tam podľa toho, ktorým smerom dujú vetry.
Naša nehotová povaha je výsadou i rizikom, lebo z veľa možností sa dá vybrať tak dobré, ako aj zlé. Vedel to už renesančný mladík Pico della Mirandola, keď tvrdil, že človek sa líši od anjelov a zvierat tým, že je na ňom, či sa stane skôr anjelom, alebo radšej zvieraťom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.