no nebolo to tak! Na tento ročník sa prihlásilo historicky najmenej účastníkov. Tak čo sa stalo?

Ale poďme ďalej. V lete bude v Trenčíne národné stretnutie mládeže nesúce poetickú skratku T22. Do tohto okamihu je prihlásených 1 600 mladých ľudí, a to sa už predĺžil termín prihlasovania, aby to nebolo fiasko. Pred pandémiou o takomto čase bolo do Prešova prihlásených už 3 500 ľudí a napokon ich tam bolo okolo 4 500. Nuž, 1 600 alebo 4 500 v celoslovenskom meradle je veľmi malé promile mládeže. Malá vzorka ľudí, ktorí boli pokrstení a dostali aj inak solídny základ, aby ďalej mohli rozvíjať svoju vieru. Niečo sa deje.

Môžeme spomenúť aj Godzone konferenciu, na ktorej bolo naposledy prihlásených vyše dvetisíc mladých, ale tento rok ich bolo ledva 700. Prečo? Sú ľudia unavení z akcií? Osobné stretnutie už nemá čo dať? Voľačo sa deje priamo pred našimi očami, nejaký zlovestný spodný prúd vyprahnutosti, suchopárnej letargie a vôbec, neschopnosti zažiť novú jar. Áno, áno dá sa argumentovať „nejde o kvantitu, ale o kvalitu”. Lenže ak sme v cirkvi prezieraví a berieme štatistiku ako múdru vedu, musíme sa zamyslieť.

Možno môžeme skonštatovať, že mladí chcú dnes využívať čas progresívne, teda všetky prednášky na kresťanských akciách si vedia nájsť na podcastoch a vypočuť. A ešte ušetria na vstupnom.