v časoch, keď sa ešte vyššie vzdelanie členilo na sedem slobodných umení, prvé tri (trivium) sa venovali jazyku, zatiaľ čo ďalšie štyri (quadrivium) našej práci s číselnými vzťahmi nahliadanými v prírode. Lenže trivium sa neraz ironicky chápalo aj ako trivialium, triviálnosť. Malo to svoj význam. Spojnica troch ciest (lebo presne to znamená slovo trivium) bola totiž v rímskom svete miestom ľudovej vravy, nízkych rečí, každodenných banalít, vysedávali tam žobráci a svoje obscénne kusy tam hrali kdejakí potulní herci.

Trojcestie bolo, skrátka, stokou, ulicou, obludným centrom vulgárnosti.