vstúpiť do dejín je ako uniknúť pred únavným svetom žabomyších prekáračiek slovenských politikov, pred ich zameranosťou na seba, pred ich vyprázdnenými témami, ktoré často nie sú vôbec zaujímavé, no chcú byť počuté. Tak kričia o dušu. Skutočne ma už nezaujíma, čo ten jeden pán politik zas napísal na svojom fejsbúku, lebo furt niečo píše, zakaždým je to nejaký nonsens, urážka alebo čistá zvrátenosť.

No potom s prekvapením sledujem, ako to vytrhlo zo stoličiek opozičných politikov a vzápätí aj takmer celú publicistickú verejnosť a hordy naslovovzatých komentátorov všetkého možného na sociálnych sieťach. Idiotský status na fejsbúku! Tým tu žijeme.