o Dodovi som sa dozvedel náhodou. Bol žiakom veľkého stredovekého učiteľa Alkuína z Yorku. Keby som veľmi chcel a dal fantázii to, čo jej patrí, mohol by ním byť ten malý pehavý Jožo, syn starého Sveťa, čo býval v chatrči pod Zoborom. Pánbohvie, ako sa Dodo dostal do učenia k veľkému karolínskemu filozofovi. Verný svojmu naturelu sa však rýchlo pobral po iných, záškoláckych cestách. Hlavu mu poplietla Volupta, rozkošnica. Tá milého Doda rýchlo oslobodila od slobodných umení a ponúkla mu onakvejšie dobroty.

No ako to už býva, Volupta žiada čoraz viac a viac, a tak sa Dodo rýchlo dostal do problémov: aj po nej naďalej túžil, aj začal byť voči všetkému i voči sebe ľahostajný. Zanedbával sa, potĺkal sa kade-tade a osamelo hľadal liek na zabudnutie.