pritom platí, že tento „alternatívny“, „avantgardnejší“, „umelecky ambicióznejší“ komiks vlastne vôbec nie je dramaticky iný ako ten, ktorý si tradične spájame so superhrdinami, iba sa snaží rozprávať principiálne iné príbehy. Akoby ťažšie, vážnejšie, serióznejšie, menej banálne, existenciálne hutné: príbehy, ktoré nedefinuje okázalé vonkajšie dobrodružstvo, ale vnútorné dramatické pnutie vyrastajúce zo symbiózy slova a obrazu. 

Tlačí sa mi sem slovko lyrické, čo je vzhľadom na principiálne epickú povahu komiksov, samozrejme, nezmysel.