Deň komiksu je za nami, komiksy sú stále tu. Ja mám na nich najradšej tú flexibilitu, tematickú a motivickú pestrosť, v rámci ktorej komiks stále existuje na jednej strane ako úplný mainstream, viac priemysel ako umenie, a na druhej ako čistá periféria, vrcholne okrajová artová záležitosť, po ktorej stále siaha len relatívne malá časť jeho potenciálnych čitateľov/divákov.
The media could not be loaded, either because the server or network failed or because the format is not supported.
Beginning of dialog window. Escape will cancel and close the window.
End of dialog window.
pritom platí, že tento „alternatívny“, „avantgardnejší“, „umelecky ambicióznejší“ komiks vlastne vôbec nie je dramaticky iný ako ten, ktorý si tradične spájame so superhrdinami, iba sa snaží rozprávať principiálne iné príbehy. Akoby ťažšie, vážnejšie, serióznejšie, menej banálne, existenciálne hutné: príbehy, ktoré nedefinuje okázalé vonkajšie dobrodružstvo, ale vnútorné dramatické pnutie vyrastajúce zo symbiózy slova a obrazu.
