lebo, samozrejme, vnútorne s nimi hlboko a fundamentálne nesúhlasím, akurát neviem vyargumentovať prečo. Teda, možno by som aj vedel, ale jednak sa mi nechce zapletať sa do sémantickej ťahanice so samotným jazykom a jednak akosi tuším, že by som aj tak sám seba usvedčil z omylu, opäť by som sa dostal do sporu sám so sebou, a to nemám rád, lebo vo výsledku by veci neboli jasnejšie, ale iba komplikovanejšie, a to je presne to, čo nechcem. Veď mňa aj tak najviac napĺňajú celkom jednoduché veci. Jasné, priamočiare. Napríklad čerstvý chlieb s maslom, tým sa viem naplniť úplne celý.
Všetko ostatné len zbytočne komplikuje veci. Ako to zlo, čo je na niečo dobré. Hmm, paradox? Ani veľmi nie, len jazyk je milosrdný.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.