podobné reči sa, bohužiaľ, stali každodennou realitou našej spoločnosti, podobne ako vyrehotané smajlíky pod fotkami mŕtvych civilistov na Ukrajine. Počúvame ich dennodenne z úst našich politikov, ale aj susedov, kolegov či v rodine. 

Absencia kritického myslenia, všeobecná frustrácia, apatia a obyčajný egoizmus dostali spoločnosť do stavu, keď mesiac po vražde dvoch nevinných ľudí stále nevieme odsúdiť, čo sa stalo a jasne pomenovať, že išlo o teroristický útok na konkrétnu skupinu ľudí. Konkrétne na LGBTI+ komunitu.