už asi nie také ružové, že by ukazovali šťastné zajtrajšky plné toho najprvoplánovejšieho pohodlného žitia, o blahobyte ani nehovoriac, ale aspoň sa zdá, že vieme zhruba, kde na stene v tej tme šmátrať, aby sme znova zažali svetlo na konci tunela.
Napríklad sa mi náramne pozdáva, ako si čoraz viac ľudí uvedomuje, že prakticky niet rozhodnutia, ani toho najmenšieho, najvšednejšieho, najbanálnejšieho, ktoré by zároveň nebolo morálnou voľbou.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.