obaja máme radi stredoveké stvárnenie smrti v obrazoch známych ako danse macabre, teda tanec smrti. Tieto okolo hrobu tancujúce kostry sú symbolom univerzálnosti smrti, ktorá nediskriminuje. V tanci sa stretajú chudobní aj bohatí, cirkev aj politika, ľudia polí aj ľudia námestí. 

Keď prišiel rad na otázky z publika, jedna ma naozaj prinútila zamyslieť sa. Kriticky sa dopytovala, či dnes nemáme akýsi zvláštny, až negatívne divný vzťah k nášmu telu – a telesnosti. Zdá sa, paradoxne, že nakoľko žijeme v dobe materiálneho blahobytu, naše telo akosi ignorujeme či dezinterpretujeme.