Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.slovo farára spod Tatier: Dom nádeje

.andrej Legutký .stĺpčeky .slovo farára spod tatier

„Tak túto cestu si si vybral,“ povedal som si, keď som vešal do pridelenej skrine v izbičke fary novučičkú rímsku košeľu. Poslali ma sem na dvojmesačnú diakonskú prax, potom ešte rok štúdií a bude, hádam, zo mňa kňaz. Pán dekan nemárnil čas. „Zajtra pochovávaš o druhej na cintoríne. Moc to nenaťahuj, za tebou budú ešte tri pohreby.“

.slovo farára spod Tatier: Dom nádeje

bol láskavý, že mi ich nedal všetky, lebo aj ten jeden spôsobil nepokojnú noc. Od rána som si písal kázeň. Pred obedom som ju celú prerobil. Po obede medzi žalúdočnými problémami som si po stýkrát prešiel polhodinový obrad. Vyrazil som s hodinovým predstihom, aby som sa zoznámil s terénom. Za mojím chrbtom sa na mojich otázkach bavili zamestnanci pohrebnej služby v ošúchaných čiernych oblekoch. Vstúpil som do obradnej siene Domu nádeje.

Bola plná, Rómovia si na rodinné udalosti potrpia. Počkal som, kým dohrá saxofón s husličkami. Od trémy trasúcim sa hlasom som začal svoj prvý pohrebný obrad. Plač najatých plačiek, ako som až dodatočne zistil, ma dojímal a zvieralo mi hrdlo. Centrálnou postavou bola vdova mohutných proporcií. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite