už na konci novembra sa začínam desiť, kedy to príde tento rok. Kedy do riadiaceho centra môjho vedomia – predstavujem si ho ako riadiacu palubu v Star Treku, kapitánsky mostík alebo niečo, čo vyzerá ako ten velín vo filme V hlave – vtrhne to moje alter ego, s ktorým sa po zvyšok roka prakticky nikdy nestretnem, a preberie kontrolu. 

Ten maniak, šialenec, démon, sociopat, ktorý potrebuje, aby bolo upratané naozaj všetko. Vonku aj vnútri, osobné, profesionálne. A neprestane až do momentu revolúcie, ktorá má podobu ľahkého nervového zrútenia a dochádza k nemu niekedy okolo 22. decembra. 

A potom sa už naozaj začnú sviatky pokoja a harmónie, tenziu vystrieda detenzia a ja mám tak na desať dní pocit, že žijem ideálny život v tom zmysle, že splývam s existenciou.