vôbec najpodstatnejšie kritérium, ktoré spočítal Niedermayer, hovorí, že zatiaľ čo české HDP na hlavu sa za 30 rokov zdvojnásobilo, slovenské sa zvýšilo viac ako 2,7-krát. To všetko, ako píše Niedermayer, „napriek pretrpeným strašným rokom s Vladimírom Mečiarom“ a „až polokriminálnemu vládnutiu Roberta Fica.“ Samozrejme, z výrazne nižšieho základu je ľahší odpich, no zásadne rozdielové bolo „krátke, ale kvalitné vládnutie dua Dzurinda/Mikloš“. 

Protiargument, že ekonomika je iba časť príbehu, respektíve, že porovnávanie cez HDP nemusí byť úplne presné, si kladie sám europoslanec, pričom za kľúčové považuje aj to, do čoho sa výnosy z HDP investujú – či do vzdelania a technológií s vysokou pridanou hodnotou, alebo do prejedania, na čo upozorňuje aktualizačný moment zo Slovenska. Obe krízy, covidovú aj ukrajinskú, totiž Hegerova vláda doslova zasypala peniazmi, ktoré sú požičané, takže „uťahovanie opaskov“ vláda len preklopila na budúce generácie. Nikto netvrdí, že v Česku sa za 30 rokov tiež veľa „neprejedlo“. Avšak o 25 percent vyšší štátny dlh, ktorý Slovensko „urobilo“ z jednotného základu, musí mať s rýchlejším rastom slovenského HDP akúsi súvislosť. To už netvrdí Niedermayer, ale laik autor, a to až po domnienku, že práve vyšší dlh sčasti vysvetľuje rýchlejší rast slovenského HDP.