v oboch prípadoch vidieť jasné paralely: krajne pravicový populista prehráva demokratické prezidentské voľby, odmieta uznať porážku, vyhlasuje, že došlo k volebnému podvodu a prostredníctvom intenzívneho využívania sociálnych médií sa jeho nasledovníci postarajú o zvyšok.
Oba prípady sú tiež výsledkom niekoľkoročnej politickej polarizácie rétoriky prezidentov, ktorí podkopávali demokratické inštitúcie, démonizovali politické strany a hanobili médiá či občiansku spoločnosť.
Nie sú až také podobné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú viac paralelné ako identické.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.