v divokom behu za predčasnými voľbami, ktorý bol sprevádzaný až hysterickými intervenciami z verejného priestoru, účastníci urobili pre diskreditáciu vlastnej profesie úplne všetko. Vôbec najhorší kolaterálny efekt tragikomédie je ďalšie zmazávanie rozdielov medzi antisystémovou a (kvázi)demokratickou časťou slovenskej politiky.

Po tom, čo skrátenie vlastného mandátu o takmer pol roka si odhlasovala bývalá koalícia fakticky tou istou ústavnou väčšinou, s ktorou začínala, je absurdné, že z politickej debaty vychádza ako víťaz Smer. Ten Smer s tým Ficom, ktorí po tom, čo neplatné referendum obnažilo bezpredmetnosť ich dva roky jedinej agendy, neurobili ani toľko, aby predčasné voľby podporili jedným hlasom. Ak sa dosýta vysmejeme názorom, že to nič nie je, lebo predsa celý SmeroHlas hlasoval za máj i jún, tak päť rokov po Kuciakovi je zrejmé toto: Smer A, ale i Smer B majú do kampane takpovediac ustlané na ružiach.