niežeby som nechodil vôbec, to zase nie, ale keď už idem, vždy som nesvoj, či náhodou nejdem na kus, ktorý akosi naruší tú pomyselnú štvrtú stenu. Že na javisku sa bude diať čosi, na čom by sme my v hľadisku mali participovať aj inak ako čisto pasívne. Lebo ono sa síce hovorí, že je super, ak diváka dianie na javisku zasiahne až tak, že ho prestane oddeľovať od skutočnosti, ale nie je to pravda. Ono sa nečaká, že divák na otázku položenú do publika aj naozaj odpovie. 

Lenže divák odpovie a potom sa cíti maximálne trápne a s ním sa trápne cítia aj všetci okolo. Ostatní diváci, herci, komplet personál, netreba sa pri tom dlhšie motať, informácia, ktorú potrebujem odovzdať, je ľahučká.