určite nie som sartrovec a aj existencialista som už oveľa menej ako kedysi. Keď nad ním ale rozmýšľam, ako sedával vo svojej obľúbenej parížskej kaviarni, pero a zošiť plné poznámok a skíc, nedá mi nesúhlasiť, že takéto niečo by malo patriť k životu. Prečo?

Spomalenie času či istá nadčasovosť, alebo mimočasovosť je prvým dôvodom. Sediac v kaviarni, ak sa neponáhľate a doprajete si osamote 15 až 30 minút, a môcť aktívne pozorovať svoje dynamické okolie je v mnohom duchovným zážitkom. Ste akoby mimo čas a je len na vašej pozornosti, na aký aspekt reality sa zameria.