zamyslíme sa nad niekoľkými myšlienkami z Platónovho asi najznámejšieho a najvplyvnejšieho dialógu s názvom Republika. Tak ako je to v každej politickej obci, kde chcú ľudia nielen prežiť, ale aj žiť šťastný život, kľúčová je otázka spravodlivosti. Neoplatil by sa mi vlastne skôr život nespravodlivý, keďže i tak viem, že nežijem v štáte anjelov a každý hľadí na svoj prospech?

je demokracia len cynická hra?

Zastavme sa pri názve tohto dialógu. Grécky originál je Politeia, čo by sme asi najpresnejšie preložili ako politická obec. V Platónových časoch mala veľkosť mestského štátu. Latinský preklad, rovnako ako anglický, prekladá Politeia ako Republika, ale napríklad náš slovenský preklad pracuje so slovom Štát a český to prekladá ako Ústava. Osobne preferujem preklad Republika a tak budem dialóg aj nazývať, hoci pod týmto titulom ho ani v slovenčine, ani v češtine v kníhkupectve nenájdete.

Hlavnou a nadčasovou otázkou Republiky je spravodlivosť. Ako inak? Ak si predstavíte akékoľvek spoločenstvo ľudí – partnerský vzťah, užšiu či širšiu rodinu, väčšie komunity, ako susedstvo, škola, práca či spolužitie na úrovni obce, okresu, kraja či štátu –, nevyhnutnou realitou je, že budeme ako ľudia v konflikte, ktorý je potrebné manažovať. Jednoducho, budú do seba narážať naše záujmy, plány, sny, čokoľvek. A pre dobré a v rámci možností pokojné spoločné fungovanie treba tieto vzťahy nejako nastaviť. Ako? Tak aby boli spravodlivé. A to znamená čo? Prvoplánovo to, aby každý dostal, čo si zasluhuje. A ak mám nejaké záväzky, aby som si ich plnil, pretože inak niekto iný nedostane to, čo si zasluhuje. Čo si ale ako ľudia zasluhujeme?