za seba ale musím povedať, že za profánnym vrcholom týchto sviatkov sa mi ale že vôbec necnie. Myslím polievačku a šibačku, vulgárny a frustrujúci zvyk, ktorý ma v detstve stresoval a v puberte znemožnil v mojich vlastných očiach natoľko, že dodnes sa za toho opitého výrastka hanbím. 

Dedina, vidiek, ale nie ten bukolicky malebný, ale taký ten až ťapákovsky tupý, akoby naozaj všetci boli rodina, a tak sa to geneticky podpísalo. Hluční odroni kráčajú po dedine, dom od domu, a kde je dievka, tam vojdú a v lepšom prípade ju polejú studenou vodou, v horšom ju hodia do potoka a vyšľahajú korbáčmi, lebo tak káže zvyk.