Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.zvedochtivé čítanie: Tajomné dejiny alchýmie

.andrej Zeman .stĺpčeky .spoločnosť

O čom je alchýmia? Utajené remeslo túžiace vytvárať zlato a tajné elixíry, alebo je za tým o dosť viac? Už z otázky je jasné, že ide o zaujímavejší príbeh. V ňom sa navzájom prepletá starovek a novovek, islam a kresťanstvo a veda a náboženstvo.

.zvedochtivé čítanie: Tajomné dejiny alchýmie BUYENLARGE/GETTY IMAGES Švajčiarsky lekár a vzdelanec Paracelsus vyvinul vlastnú alchýmiu.

zdá sa, že alchýmia prišla na západ z moslimského sveta. Samotné slovo prezrádza, že ide o výraz arabského pôvodu, v ktorom je počiatočné al určitý člen. Podobne z vedecky bohatého moslimského sveta pochádzajú iné slová, akými sú algebra, algoritmus, alumínium, alkalický či alkohol.

Tieto rôzne cudzie slová začali do Európy prichádzať v stredoveku cez moslimské texty. Nielen mnohé slová, ale aj matematické či vedecké vymoženosti sa na náš kontinent dostávali vďaka moslimskému učeniu, s ktorým mnohí kresťania spolupracovali a z ktorého čerpali.

Základ slova alchýmia však pochádza z gréčtiny: koreň chémeia alebo chýmeia. Ten je odvodený pravdepodobne od slovesa, ktoré znamená taviť, teda v kontexte tavenia kovov. A takáto staroveká chémia sa objavila niekedy v dobe krátko pred kresťanstvom v takzvanej helenistickej kultúre a súvisela so snahou o štúdium a premenu rôznych kovov. Šlo najmä o zlepšovanie ich kvality, ale aj o tvorbu rôznych zliatin, ktoré mali napodobniť vzhľad striebra či zlata. Veľa textov sa nám z tejto doby nezachovalo, a tak sú naše vedomosti limitované.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite