tieto vzorce sú nevyhnutne pretkané argumentmi, ktoré odôvodňujú výber medzi viacerými možnosťami, a v dnešnej dávke vám prestavím štyri zdroje týchto morálnych argumentov. Prvým sú práva a povinnosti, ktoré nás ako morálne osoby zaväzujú. Druhým zdrojom sú cnosti a neresti, tretím súcit a solidarita a štvrtým je zbožnosť, ktorú je najlepšie chápať ako vďačnosť.
Dnešné rozmýšľania zakladám na kapitole z knihy Sprievodca inteligentného človeka filozofiou od britského filozofa Rogera Scrutona. Hovorí, že všetky štyri zdroje sú nevyhnutné na naše plnohodnotné morálne rozhodovanie, a ako asi tušíte, problém nastáva vtedy, ak niekto výlučne používa len jeden zdroj alebo ak ich nevie uzmieriť – ak sa dostanú do konfliktu. K názornej ukážke tohto konfliktu sa dostanem v záverečnej bodke tejto dávky a začnime prvým zdrojom morálneho usudzovania, ktorý Scruton predstavuje cez nemeckého filozofa Immanuela Kanta.
čím sme viazaní
Ak sa spýtame sami seba alebo niekoho iného, ktorá možnosť je tá dobrá a správna a ktoré následné konanie je dobré a správne, prvým argumentom, teda zdôvodnením, je tzv. morálny zákon. Správne si vyberám a konám, ak v mojom vyberaní a konaní nasledujem isté morálne zákony a morálny rozmer môjho života (a sveta) je chápaný analogicky k právnemu rozmeru môjho života, štátu a sveta. Scruton sumarizuje Kanta nasledovne:
„Ľudia sú viazaní morálnymi zákonmi, cez ktoré je artikulovaná skutočnosť, že žijeme ako komunita rozumných racionálnych bytostí, ktoré žijú vo vzájomnom rešpekte a svoje spory sú schopné vyriešiť si dohodami a súhlasom.“
Podľa Kanta konáme správne vtedy, keď konáme na základe maximy, pravidla, ktoré môžeme chcieť, aby sa stalo zákonom pre všetky racionálne bytosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.