niežeby vyzerala nejako extrémne ružovo, ale aspoň mala ešte šancu ružovou sa stať. Keď sa poučíme z toho, na čo sme prišli, a začneme podľa toho žiť, neskončíme v dystopii bezbrehého konzumu a hodnotového pokrytectva, ale v individuálnej a individualizovanej utópii, ktorá sa už aj troška dala zahliadnuť na okraji zorného poľa. 

Civilizácia postavená na osobnej zodpovednosti každého jedného jej príslušníka za jej stav. Každý bol síce niekto a niečo, ale nikto nebol dav, nikto nebol masa. Ešte aj bezmocní mali moc, čo bola dokonca myšlienka, ktorá minimálne v našom kontexte tie deväťdesiatky pomáhala definovať.