v každom prípade však platí, že minimálne dvakrát som ich už videl. Viem, niekomu sa zdá opakované pozeranie niečoho nezmyselné, mne ale vonkoncom nie, a vôbec, je predsa úplne normálne vracať sa znova a znova k obľúbeným veciam. 

Ku knihám, hudobným albumom, filmom, videohrám a tak ďalej. Toto naozaj hlbšie rozvíjať netreba. Osobne to mám dokonca až tak, že je mi troška ľúto ľudí, ktorí nemajú obľúbené umelecké diela, ku ktorým by sa radi vracali. Ale k veci. Sopránovci, píšem tu o nich a vôbec som si až dosiaľ neuvedomil, že som neuviedol kontext pre ľudí, ktorí nie sú v obraze.