Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.zvedochtivé čítanie: Postmodernizmus – príbeh konštruktívnej dekonštrukcie

.jakub Betinský .stĺpčeky .spoločnosť

Postmodernizmus bolo filozofické hnutie aktívne prevažne v 60. rokoch minulého storočia, ktoré postavilo osvietenstvo a jeho východiská na hlavu (podobne ako obrátil Marx hore nohami Hegela). V čom boli jeho hlavné východiská a hlavná slabina?

.zvedochtivé čítanie: Postmodernizmus – príbeh konštruktívnej dekonštrukcie SOPHIE BASSOULS/SYGMA/GETTY IMAGES Francúzsky filozof Jacques Derrida doma v roku 1987.

osvietenstvo, v prvom rade to francúzske, verilo v existenciu absolútnych a univerzálnych právd o svete a tiež v ľudskú schopnosť objektívne ich poznať. Ako? Racionálne, teda naším rozumom, ktorý má z pohľadu osvietenstva centrálne postavenie. Svet opisujú isté absolútne pravdy, tie vieme rozumom spoznať a konanie v súlade s nimi vedie k možnosti celospoločenského progresu, ktorý je cieľom osvietenského politického spoločenstva.

Postmodernizmus tieto východiská odmieta. No definovať ho iba ich negáciou by nebolo úplné, tak sa ho pokúsim predstaviť cez pohľad na myšlienky, na ktorých stavia. Pozrime sa na štyri z nich.

štyri uholné kamene

Po prvé, postmodernizmus odmieta možnosť priameho, nesprostredkovaného vzťahu medzi nami (našou mysľou a jazykom) a svetom. Odmieta to, čo americký filozof minulého storočia Wilfred Sellars nazval myth of the given (teda mýtus samozrejmosti), a skepsu voči tomuto mýtu prejavili aj filozofi ako David Hume, Immanuel Kant či George Hegel.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite