neodpovedali, iba sa na mňa pozreli pohľadom, ktorý si sám presne pamätám z detstva, tiež som sa ním díval na dospelákov, ktorí kládli nemiestne zbytočné otázky. V tom pohľade bolo všetko, úplná odpoveď vrátane významov, ktoré by bolo ťažké artikulovať. 

Strápnil som dcéru, pripomenul tým nešťastníkom, že prázdniny sa končia, sám som sa znemožnil ako konvenčný dospelý, ktorý kladie otázky len aby reč nestála, a vlastne v tom pohľade bolo aj to, že poznám odpoveď.