čilský prezident Salvador Allende sa stal v roku 1970 prvým demokraticky zvoleným socialistickým prezidentom v Južnej Amerike. Jeho vláda však vydržala len tri roky. Zosadený bol po krvavom vojenskom prevrate, ktorý viedol generál Augusto Pinochet. V pondelok 11. septembra uplynie od tejto udalosti 50 rokov.
Salvador Allende, ktorý pred voľbami vyhlasoval, že chce v Čile vybudovať socializmus, zasadol do prezidentského kresla 3. novembra 1970 ako kandidát Ľudovej jednoty (Unidad Popular). Hlavou štátu sa mu podarilo až na štvrtýkrát, predchádzajúce pokusy v rokoch 1952, 1958 a 1964 boli neúspešné. Spojené štáty dali už počas predvolebnej kampane najavo, že v prípade Allendovho víťazstva zastavia akúkoľvek hospodársku pomoc krajine.
Socialistickej vláde, ktorá prevzala Čile vo veľmi zlom stave, sa spočiatku darilo dosiahnuť hospodársky vzostup spustením plánu Čilská cesta k socializmu. Jeho súčasťou bolo napríklad aj znárodnenie baní na meď, ktoré vlastnili väčšinou americké spoločnosti. Takto získané peniaze sa použili na financovanie prerozdelenia poľnohospodárskej pôdy, zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, školstva a šírenie gramotnosti.
Kroky prezidenta Allendeho, ako aj orientácia krajiny na Moskvu, sa dotkli amerických záujmov. Spojené štáty odpovedali zastavením hospodárskej pomoci a poskytovania úverov. Neskôr zverejnené odtajnené dokumenty hovoria o angažovaní sa americkej tajnej služby CIA na akciách vedených proti socialistovi Allendemu s cieľom zvrhnúť jeho režim.
Obdobie dočasného hospodárskeho vzostupu po nástupe vlády Ľudovej jednoty trvalo iba krátko. Plukovník Roberto Souper sa pokúsil 29. júna 1973 zvrhnúť Allendeho, keď s tankovým plukom obkľúčil prezidentský palác La Moneda. Vládu sa mu ale zosadiť nepodarilo. Ústavná i hospodárska kríza v krajine sa prehlbovala až nadišiel 11. september 1973 - deň štátneho prevratu.
Tento raz sa proti Allendemu postavil generál Augusto Pinochet, ktorého sám prezident krátko pred tým menoval za hlavného veliteľa armády. Pinochet nariadil bombardovanie prezidentského paláca, ku ktorému vyslal tanky a vojakov.
Salvador Allende sa rozhodol zostať v paláci. Podarilo sa mu dokonca odvysielať krátke vyhlásenie, v ktorom okrem iného povedal: „Dávam najavo svoju vôľu vzdorovať, ako to len pôjde, aj keby ma to malo stáť život.“ V bezvýchodiskovej situácii spáchal prezident Allende samovraždu, čo v roku 2011 potvrdil medzinárodný lekársky tím, ktorý skúmal exhumované pozostatky prvého čilského marxistického prezidenta.
Smrťou Salvadora Allendeho sa v Čile začalo obdobie vojenskej diktatúry sprevádzané brutalitou bezpečnostných zložiek. Odhaduje sa, že vo väzniciach tejto juhoamerickej krajiny bolo z politických dôvodov zavraždených, mučených a uväznených celkove okolo 40.000 ľudí, pričom viac ako 200.000 Čiľanov muselo odísť do exilu.
Pinochet následne vládol viac než 16 rokov až do roku 1990. Jeho takmer neobmedzená moc dodnes rozdeľuje čilskú spoločnosť. Má svojich stúpencov aj odporcov. Prví poukazujú na to, že zachránil krajinu pred socializmom, stabilizoval hospodársku situáciu a zmodernizoval ekonomiku.
Oponenti tvrdia, že krajina za hospodársku prosperitu zaplatila vysokú cenu v podobe obmedzenia demokratických princípov vládnutia. Pinocheta označujú za diktátora, ktorý skoncoval s demokraciou a umožnil mučenie, vraždy a únosy ľudí.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.