odkaz Mníchova’38 sa vracia ako ozvena, ktorá pripomína, že agresorovi sa nesmie ustupovať, pretože kompromisy so zlom nevedú k mieru ani spravodlivosti, no len k dlhodobým a ešte hlbším problémom. Minister zahraničia Miroslav Wlachovský tieto slová zdôraznil pri príležitosti 85. výročia podpisu Mníchovskej dohody. Presne 30. septembra 1938 vedúci predstavitelia Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka podpísali zmluvu o odňatí Sudet z územia vtedajšej Československej republiky v prospech hitlerovského Nemecka. Aktom, ktorý je dnes známy ako Mníchovská dohoda, vyvrcholila medzivojnová politika ústupkov západných mocností v prospech Nemecka. Šéf slovenskej diplomacie zároveň upozornil na podobnosti s pokračujúcou ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine.
„Aj vtedy by sme našli výzvy, nech sa Československo nebráni a nech sa podvolí silnejšiemu. Aj vtedajší lídri počúvali, nech nerobia nič, nech sa za každých okolností zachová mier. Našli by sme aj falošné propagandistické tvrdenia o masakroch či útlaku. Demokratické krajiny cúvali v nádeji, že zabránia vojne. S odstupom vidíme, aká veľká to bola chyba a aké strašné mala dôsledky,“ uviedol Wlachovský. Aj preto je podľa šéfa slovenskej diplomacie potrebné naďalej pokračovať v širokej podpore Ukrajiny.
Mníchovskú dohodu podpísali 30. septembra 1938 nadránom britský premiér Arthur Chamberlain, francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, taliansky fašistický vodca Benito Mussolini a nemecký diktátor Adolf Hitler. Československá politická elita sa podmienkam podvolila a Nemecku odstúpila okresy, ktoré obývali prevažne Nemci. Začiatkom novembra 1938 prisúdila Prvá viedenská arbitráž územia Slovenska Maďarsku, Poľsku a Nemecku. Druhá svetová vojna vypukla ani nie rok po podpise Mníchovskej dohody útokom Nemecka na Poľsko.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.