organizácia Spojených národov, ktorá v súčasnosti združuje 193 štátov vznikla 24. októbra 1945 potom, ako vstúpila do platnosti Charta OSN. Dnes (24. októbra) uplynie od tejto udalosti 78 rokov. Valné zhromaždenie OSN schválilo 6. decembra 1971 rezolúciu, na základe ktorej sa 24. október stal Dňom OSN.
„Charta je ukotvená najmä v duchu odhodlania prekonávať rozpory, naprávať vzťahy a budovať mier. Zasaďme sa o budúcnosť, ktorá bude zodpovedať názvu našej nenahraditeľnej organizácie. Žijeme v rozdelenom svete. Môžeme a musíme byť zjednotenými národmi,“ apeloval vo svojom posolstve pri príležitosti tohtoročného 78. výročia vzniku OSN generálny tajomník OSN António Guterres.
Zakladajúca konferencia OSN v San Franciscu sa konala od 25. apríla do 26. júna 1945. Zúčastnilo sa na nej 50 krajín, vrátane Československa, 283 delegátov, medzi ktorými boli štyria Slováci - Vladimír Hurban, Ivan Krno, Ján Papánek a Ernest Šturc, ďalej 600 poradcov, 1200 čestných hostí a 1500 novinárov. Svetová tlač vtedy nazvala San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva.
Po deviatich týždňoch zložitých rokovaní prijali účastníci konferencie Chartu OSN. Slávnostný akt jej podpisu sa uskutočnil v záverečný deň konferencie 26. júna 1945. Za československú delegáciu podpísal dokument minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Právnu účinnosť nadobudla Charta OSN 24. októbra 1945, keď ju ratifikovala väčšina zakladajúcich členov. Slovenská republika sa stala členom OSN hneď po svojom vzniku 19. januára 1993 ako nástupnícky štát Česko-Slovenska.
Zakladajúci členovia sa v Charte OSN zaviazali zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.
Deň OSN si pripomíname 24. októbra, teda v deň, keď sa narodil aj slovenský diplomat Ján Papánek (24. október 1896 - 30. november 1991), ktorý bol jedným zo 14-tich spoluautorov Charty OSN a prvým veľvyslancom Československa pri OSN.
Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942, v ktorej sa zástupcovia 26 štátov zaviazali menom svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam tzv. Osi, čo bolo vojensko-politické zoskupenie fašistického Nemecka, Talianska a Japonska.
Na prvom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v januári 1946 sa rozhodlo, že sídlo OSN bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj Filadelphia, Boston alebo San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 miliónov dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John D. Rockefeller Jr. Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (1946 - 1952) položil základný kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok - v auguste 1950 sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových kancelárií.
Hlavné orgány OSN sú: Valné zhromaždenie (VZ OSN), Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada OSN (ECOSOC), Poručenská rada a Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.