Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Maďarský politik vyzýva na zabratie Zakarpatskej oblasti

.lucia Štasselová .svet

Strana Naša vlasť, ktorá má v súčasnosti v maďarskom parlamente šesť kresiel z celkového počtu 199, bola kritizovaná za svoje nacionalistické názory a rétoriku. Líder strany László Toroczkai urobil množstvo kontroverzných vyhlásení, vrátane niektorých, ktoré sú považované za antisemitské, protirómske a antimigračné.

Maďarský politik vyzýva na zabratie Zakarpatskej oblasti SITA/Tamas Kovacs/MTI via AP

v Zakarpatskej oblasti, ktorá na západe hraničí so Slovenskom a Maďarskom a na juhu s Rumunskom, žije významá populácia etnických Maďarov. Otázka práv menšín vyvolala spory medzi Maďarskom a Ukrajinou, ktoré sa zamerali najmä na ukrajinskú štátnu jazykovú politiku. Jazykový zákon, ktorý je už dlho zdrojom sporov medzi Maďarskom a Ukrajinou, bol zavedený v roku 2017 a vyžaduje, aby sa aspoň 70 % vzdelávania nad piatym ročníkom vyučovalo v ukrajinčine.

V reakcii na kritiku Ukrajina uviedla, že nemá v úmysle obmedziť jazykové práva svojich menšín, ale skôr jednoducho zabezpečiť, aby všetci ukrajinskí občania mali dostatočnú schopnosť hovoriť národným jazykom, ukrajinským.

Toroczkaiho pripomienky k navrhovanému plánu nárokovať si ukrajinské územie prišli na straníckej konferencii v Budapešti, na ktorej sa zúčastnili aj predstavitelia ďalších krajne pravicových strán z Európy vrátane Alternatívy pre Nemecko (AfD) a Holandského fóra pre demokraciu. „Ak táto vojna skončí tak, že Ukrajina stratí svoju štátnosť, pretože aj toto je v hre, potom ako jediná maďarská strana, ktorá zaujme túto pozíciu, mi dovoľte signalizovať, že si robíme nároky na (Zakarpatskú oblasť),“ povedal Toroczkai. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí nereagovalo na žiadosti o komentár k Toroczkaiho vyhláseniam, uviedla agentúra Reuters.

„Maďarsko naďalej podkopáva snahy Západu podporovať Ukrajinu a sankcie voči Rusku.“

Táto správa sa objavila pred stretnutím ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu a jeho maďarského kolegu Petra Szijjárta, ktoré sa malo konať dnes v Zakarpatskej oblasti v meste Užhorod. Pred Szijjártovou návštevou maďarské noviny Magyar Nemzet, považované za úzko prepojené s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, publikovali článok odsudzujúci stav slobody tlače na Ukrajine. Kritizovali aj nariadenia ukrajinských médií, aby novinári používali oficiálny ukrajinský pravopis pri názvoch miest namiesto ruskej verzie.

Odkedy Rusko vo februári 2022 spustilo svoju rozsiahlu inváziu, Ukrajina pokračuje v procese „derusifikácie“, ktorý nabral na intenzite po euromajdanskej revolúcii v roku 2014. Kľúčovým prvkom tohto procesu bolo presadenie ukrajinských názvov miest. Ukrajina sa stále snaží zorganizovať návštevu Orbána v Ukrajine. Maďarský premiér uviedol, že v decembri 2023 dostal od prezidenta Volodymyra Zelenského pozvanie na bilaterálne stretnutie v budúcnosti a prijal ho. Orbán naposledy navštívil Ukrajinu v roku 2010.

Maďarsko naďalej podkopáva snahy Západu podporovať Ukrajinu a sankcie voči Rusku. Budapešť udržiava vrúcne vzťahy s Moskvou aj počas totálnej vojny a najvyšší maďarskí predstavitelia opakovane navštevujú Rusko od februára 2022. Orbán sa v októbri 2023 v Pekingu stretol aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Maďarsko v decembri 2023 zablokovalo balík pomoci od EÚ vo výške 50 miliárd eur (54 miliárd USD), ktorý podporili všetky ostatné členské štáty. Lídri EÚ by sa k tejto otázke mali opäť zísť 1. februára, pričom Brusel naznačil, že dohoda môže byť dosiahnutá aj bez súhlasu Maďarska.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite