poprední predstavitelia Európskej únie v utorok načrtli ambiciózne plány na posilnenie svojho obranného priemyslu bezprecedentným tempom. Učinili tak v čase, keď sa EÚ snaží reagovať na hrozbu, ktorú predstavuje ruská vojna proti Ukrajine, a na to, že transatlantický partner by mohol zaváhať vo svojich záväzkoch voči Európe.
Krajiny EÚ celé desaťročia driemali pod ochranným jadrovým krytom Spojených štátov prostredníctvom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), zatiaľ čo ich výdavky na obranu a pripravenosť na krízy ochabovali.
Prvé varovanie počas funkčného obdobia amerického exprezidenta Donalda Trumpa poukázalo na nedostatok koordinácie a dodávok, ktoré by boli potrebné, ak by sa európske štáty niekedy museli brániť bez pomoci Washingtonu. Teraz, s čoraz asertívnejšou Moskvou, je potreba posilniť obranu čoraz jasnejšia.
„Po desaťročiach nedostatočného čerpania musíme viac investovať do obrany, ale musíme to robiť lepšie a spoločne,“ povedal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. „Silný, odolný a konkurencieschopný európsky obranný priemysel je strategickým imperatívom.“
Ruská invázia na Ukrajinu odhalila do očí bijúce slabiny v zbrojárskych kapacitách Európy, ktoré boli zanedbané po páde Berlínskeho múru v roku 1989 a v dôsledku prísľubov mieru v Európe.
„Naše výdavky na obranu idú na príliš veľa rôznych zbraňových systémov, nakupovaných predovšetkým mimo EÚ,“ povedala podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová. S rastúcimi rozpočtami na obranu v členských štátoch EÚ by sme „mali investovať lepšie, čo vo veľkej miere znamená investovať spoločne a investovať európsky“.
Podľa návrhov bude 27 členských štátov vyzvaných, aby do roku 2030 nakúpili aspoň 40 % obranného vybavenia a zabezpečili, aby 35 % hodnoty obrany predstavoval vnútorný obchod. Plány teraz putujú do členských štátov, kde sa o nich bude ďalej rokovať.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.