vysvetlenie Juraja Petroviča

11 z 31 krajín je stále veľmi málo. Je dobre, že práve väčšina krajín na východnom krídle aliancie svoj záväzok splnila. Ukazuje to, že okrem pomoci Ukrajine si väčšina týchto krajín uvedomuje, že ich bezpečnosť závisí na funkčnosti NATO. A to bez plnenia záväzkov, vrátane finančných, nie je možné. 

Dá sa očakávať, že Donald Trump bude tento fakt interpretovať tak, že 20 z 31 krajín, čo je takmer 65 %, si záväzky nesplnilo. A bude mať pravdu. Bez ohľadu na jeho inak absolútne neakceptovateľné reči o tom, že povie Rusom, nech si s Európou robia, čo chcú.

Zaujímavé je, že aj Maďarsko, ktorého premiér Viktor Orbán má často vyjadrenia, ktoré nie sú v súlade s postojmi NATO, si svoju povinnosť v minulom roku splnilo. Slovensko tak urobilo v roku, keď bola pri moci zväčša minulá vláda. Bude dôležité sledovať, či Fico v tejto politike bude pokračovať, alebo sa aj tu priority zmenia v prospech rozdávania paberkov voličom. Doterajšia rozpočtová „disciplína“ štvrtej Ficovej vlády svedčí skôr o druhej možnosti. 

vysvetlenie Tomáša Zálešáka

Obe správy sú nepochybne dobré správy: že výdavky európskych spojencov NATO do spoločného rozpočtu v celkovom súčte konečne dosiahli 2 percentá z ich kombinovaného HDP; a že spomedzi 31 členských štátov NATO sa Slovensko nachádza medzi 11 krajinami, ktoré splnili dohodnutú výšku príspevku 2 percent zo svojho HDP. Poľsko svojím podielom dokonca o málo predstihlo USA (hovoríme o podiele z vlastného HDP, nie o absolútnej hodnote).

Ale skôr, než niekto začne uvoľňovať zátku na fľaši šampanského, treba pripomenúť, že toto „víťazstvo“ nie je nič iné, než – návrat k dávno dohodnutej norme. Poľsko a niektoré východoeurópske členské krajiny v tom prejavujú viac ochoty a obetujú viac než niektoré zo starších, etablovanejších a bohatších. S istým poľutovaním treba konštatovať, že ku krajinám, ktoré dohodnutý podiel doposiaľ nenapĺňajú, patrí aj Nemecko: hospodárska veľmoc, nehovoriac o iných aspektoch jeho strategického významu.

Zvyšovanie celkových výdavkov európskych spojencov NATO síce nemusí umlčať všetky izolacionistické argumenty možného víťaza budúcich prezidentských volieb v USA. Ak však už nič iné, odoberá aspoň časť ich presvedčivosti. Škoda, že sa tak nestalo skôr. Bolelo by to (nás, Európanov) menej a dozaista by to nepoškodilo vzťahy medzi Európou a USA, bez ktorých prítomnosti je aliancia nepredstaviteľná. NATO ako spojenecká zmluvná organizácia samozrejme musí zvládať vlastné krízové stavy – ako v minulosti, tak aj dnes. To samo osebe nemusí byť tragédia. Problémom je, že aliancia hrá o čas. Nejde len o zvládnutie vnútorných odstredivých síl. Ide aj o obnovenie akcieschopnosti smerom navonok, aj obnovenie presvedčivosti jej odstrašujúceho potenciálu. Obnovenie výdavkov európskych spojencov na obranu v dohodnutej výške je len nevyhnutnou podmienkou, nie konečným naplnením tohto cieľa. ... Nie, nezabudol som na posledné výsledky slovenských volieb. Ani na tie nadchádzajúce, prezidentské.