emil Ludwig, ktorý sa narodil v nemeckom meste Breslau (dnešnom poľskom Wroclawi) a zomrel vo švajčiarskom Ascote, v texte rozvíja predstavu, čo by bolo, keby nemecký cisár Fridrich III. nezomrel v roku 1888. V jeho podaní cisár spolu s manželkou cisárovnou Viktóriou vládnu liberálnej nemeckej ríši spoločne s kabinetom ministrov, ktorý funguje v britskom štýle. A tak sa do dejín vôbec nedostane militarizmus jeho syna, cisára Viliama II., ktorý sa preslávil nedostatkom taktu, chaotickou zahraničnou politikou, budovaním vojnového loďstva, koloniálnou expanziou, napínaním svalov na medzinárodnom poli a hazardérstvom, ktoré napokon pomohli priviesť Nemecko do prvej svetovej vojny – toto všetko sa v Ludwigových „alternatívnych dejinách“ eliminuje a rok 1914 sa stane rokom mieru. 

V inej kapitole tejto istej knihy skúma Winston Churchill, čo sa mohlo stať, keby bol v americkej občianskej vojne zvíťazil Juh. Churchill vo svojej fikcii vytiahne paradox: Juh sám zruší otroctvo. A Abraham Lincoln sťaby prezident Severu usúdi: „Ak sa skutočne úprimne odhodlali očistiť tento kontinent od otroctva a ak budú vedľa nás prebývať v dobrej vôli ako nezávislý, ale spriatelený štát, nebolo by správne predlžovať krviprelievanie len kvôli otázke suverenity.“ Churchillove alternatívne dejiny nám napokon ukážu, ako dve Ameriky a Británia spoločne vytvoria „Asociáciu anglicky hovoriacich krajín“ a zabránia prvej svetovej vojne. 

O viac ako dve desaťročia, v roku 1937, vyšiel román Noc svastiky od britskej spisovateľky Katharine Burdekinovej, vydaný pod jej pseudonymom Murray Constantine. Opisuje nacistickú budúcnosť: dobu, v ktorej boli Židia vyhladení, kult maskulinity sa úplne odtrhol z reťazí a ženy sú v koncentračných táboroch, kde slúžia výhradne na účely plodenia potomstva. Katharine Burdekinová použila pseudonym preto, aby ochránila seba aj svoju rodinu pred útokmi fašistov v súdobom Anglicku.