európsky parlament odsúdil ruské pokusy o zasahovanie do európskych demokratických procesov a vyzval vedenie Európskej únie (EÚ) a jej členské štáty, aby urýchlene a rázne proti tomu bojovali. Ako informoval, europoslanci prijali príslušné uznesenie po niekoľkých nedávnych odhaleniach pokusov o zasahovanie podporované Kremľom. Parlament je podľa jeho tlačovej správy „zhrozený z dôveryhodných obvinení, že niektorí poslanci boli platení za šírenie ruskej propagandy“, a zo skutočnosti, že sa niekoľkí podieľali na aktivitách proruského média Voice of Europe v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.
Členovia parlamentu apelujú na lídrov EÚ a členských štátov, aby sa zaoberali ruskými zásahmi nielen v inštitúciách, ale aj v celej Únii. Túto jasnú potrebu zdôrazňujú aj nadchádzajúce európske voľby, ktoré sa uskutočnia 6. - 9. júna.
Poslanci sa odvolávajú na prípady podozrenia z ruského zasahovania z celej Európy vrátane Bulharska, Nemecka a Slovenska. Vyjadrili tiež znepokojenie z nedávneho vypočúvania popredného poslanca za stranu Altenatíva pre Nemecko (AfD) Maximiliana Kraha americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) pre podozrenie, že dostal peniaze od agentov Kremľa a tiež nedávnym zatknutím jeho parlamentného asistenta, ktorý je podozrivý zo špionáže pre Čínu. Europarlament vyzval AfD, aby bezodkladne verejne deklarovala svoje finančné vzťahy, najmä s Kremľom, a zverejnila účel a presnú výšku všetkých platieb pochádzajúcich zo zdrojov napojených na Kremeľ.
Popri Rusku sú v zahraničnom zasahovaní a dezinformáciách v EÚ aktívne aj ďalšie krajiny, varujú poslanci a zdôrazňujú, že reakcia Únie na tieto hrozby môže byť účinná len vtedy, „ak bude založená na prierezovom, holistickom a dlhodobom politickom prístupe, ktorý spoločne presadzujú EÚ aj členské štáty“. V rámci posilnenia obrany europarlamentu navrhujú posilniť kultúru vnútornej bezpečnosti, ako aj povinné bezpečnostné školenia pre poslancov a zamestnancov, primeranú bezpečnostnú previerku a posilnené previerky zamestnancov.
Poslanci v rezolúcii vyzývajú Radu EÚ, aby do pripravovaného 14. balíka sankcií voči Rusku zahrnula médiá podporované Kremľom, iné vysielacie a mediálne organizácie a jednotlivcov zodpovedných za propagandistické a dezinformačné kampane v EÚ. Chcú rovnaké sankcie, ako prijala česká vláda proti Voice of Europe, ukrajinskému proruskému oligarchovi Viktorovi Medvedčukovi a jeho blízkemu spolupracovníkovi Artemovi Marchevskému, a vyzývajú tiež členské štáty, aby zabezpečili znemožnenie prístupu k Voice of Europe z eurobloku.
Ruské zasahovanie odsudzujú aj slovenskí europoslanci. Vladimír Bilčík (EPP) povedal, že na poslednej plenárnej schôdzi pred eurovoľbami vyslali jasný signál, že „netolerujeme zasahovanie režimu Vladimira Putina do chodu našich inštitúcií a predvolebnej kampane“. „Pokusy Ruska ovplyvňovať naše politické procesy predstavujú priamu hrozbu pre demokratickú integritu a bezpečnosť EÚ,“ vystríhal Jozef Mihál (RE), ktorý rezolúciu považuje za krok na posilnenie obrany voči takýmto hrozbám.
Podľa Moniky Beňovej (NI) je potrebné prijať konkrétne opatrenia proti zahraničnému zasahovaniu, aby sa dalo odhaľovať a predchádzať mu. „Naša demokracia nie je samozrejmosťou. Súhlasím s tým, že musíme spolupracovať na všetkých úrovniach a zapojiť nielen úrady, ale aj občiansku spoločnosť a najmä slobodné médiá. Toto úsilie musí zahŕňať zavádzanie noriem transparentnosti a odolnosti voči vonkajším zásahom, aj boj proti korupcii či dezinformáciám,“ povedal zase Ivan Štefanec (EPP).
Eugen Jurzyca (ECR) poukázal na to, že aj na snahách Ruska o ovplyvnenie eurovolieb vo svoj prospech vidno, „aká dôležitá je pre ochranu bezpečnosti a demokracie dobre fungujúca cezhraničná spolupráca zodpovedných spravodajských a vyšetrovacích partnerských inštitúcií, ako aj poctivá práca investigatívnych žurnalistov a médií“.