Správy z predchádzajúceho dňa 5. 5. 2024:
16:00 Rusko tvrdí, že dobylo obec Očeretyne na východe Ukrajiny
Ruská armáda dobyla obec Očeretyne, ktorá leží v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámilo to v nedeľu ruské ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Očeretyne leží asi 15 kilometrov severozápadne od mesta Avdijivka, ktoré ruské sily dobyli vo februári. Pred vojnou v Očeretyne žilo asi 3000 ľudí.
Agentúra AP získala dronové zábery obce Očeretyne, ktoré zachytávajú jej poškodenie v dôsledku bojov. Na záberoch, ktoré agentúra nadobudla v piatok večer, nie je vidieť žiadneho človeka a zdá sa, že boje sa dotkli všetkých budov v obci. Od dobytia Avdijiky sa ruskej armáde darí pomaly no konštantne postupovať, pričom dobyla už niekoľko okolitých obcí. Rusko tak využilo svoju prevahu na bojisku a postúpilo niekoľko kilometrov hlbšie na územie Ukrajiny.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj minulý týždeň uviedol, že ukrajinská armáda za v Doneckej oblasti stiahli z troch dedín a v súčasnosti buduje nové opevnenia.
Ukrajina čelí v súčasnosti problémom vzhľadom na oneskorenie životne dôležitých dodávok zbraní zo Západu, ku ktorému prichádzalo v posledných mesiacoch, a dúfa, že nové zbrane od Spojených štátoch jej pomôžu stabilizovať frontovú líniu, píše AFP.
15:20 Rusi sa tlačia severozápadne od Avdijivky, ale ich konečný cieľ je zatiaľ nejasný
Ruské jednotky využili taktickú výhodu severozápadne od Avdijivky, kde pokračujú v tlaku, no konečný cieľ okupantov na tejto časti frontu zostáva nejasný. V najnovšej aktualizácii o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Analytici tvrdia, že ruské sily sa pravdepodobne snažia využiť obmedzené časové „okno“ pred príchodom západnej vojenskej pomoci zintenzívnením útočných operácií a tiež to, že ruské sily môžu v blízkej budúcnosti podniknúť ďalšie taktické kroky v tomto smere. Odborníci tiež dodávajú, že ruské jednotky zrejme využili taktickú situáciu severozápadne od Avdijivky, ale ich konečný cieľ na tejto časti frontu zostáva nejasný.
Okupanti sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodli využiť oblasť, kde s najväčšou pravdepodobnosťou v blízkej budúcnosti získajú taktickú výhodu, nie je však jasné, či budú pokračovať v tlačení na sever smerom k Torecku, alebo sa vrátia k predchádzajúcemu zameraniu na Pokrovsk na severozápade.
„Ruské jednotky už rozmiestnili divízne sily na frontovú líniu severozápadne od Avdijivky a údajne pokračujú v rozmiestňovaní ďalších síl v oblasti,“ uvádza sa v správe ISW.
14:00 Posledné útoky na energetické systémy spôsobili škody za vyše miliardu dolárov
Nedávne ruské rozsiahle raketové a dronové útoky na energetické systémy na Ukrajine spôsobili škody v hodnote vyše jednej miliardy dolárov. Oznámil to v nedeľu ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Dnes hovoríme o rozsahu škôd v hodnote vyše miliardy dolárov. No útoky pokračujú a je očividné, že tieto straty budú rásť,“ uviedol Haluščenko vo vyhlásení. Podľa ministra boli hlavné škody spôsobené na tepelných a vodných zariadeniach ako aj na prenosových systémoch energie.
„Systém je v súčasnosti stabilný, no situácia je pomerne komplikovaná, “uviedol Haluščenko, pričom uviedol, že za to možno vďačiť priaznivému počasiu. Energetické systémy totiž v súčasnosti možno podporovať prostredníctvom veterných a vodných elektrárni.
Od konca marca útočí ruská armáda takmer denne na tepelné a vodné elektrárne na Ukrajine ako aj na elektrickú prenosnú sieť, v dôsledku čoho prichádza v mnohých ukrajinských regiónoch k výpadkom dodávok elektrickej energie.
13:00 Rusko pripravuje mobilizáciu v okupovanej časti Zaporižžskej oblasti
Rusko má zámer vykonať vojenskú brannú povinnosť v okupovaných častiach ukrajinskej Zaporižžskej oblasti. V najnovšej aktualizácii o vývoji vojny na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.
Briti pripomenuli, že Kremľom dosadený predstaviteľ v okupovanej časti Zaporižžskej oblasti podpísal „dekrét“, v ktorom sa uvádza, že Rusko pripravuje potrebnú infraštruktúru a opatrenia na odvod v okupovaných častiach regiónu. Pôjde o prvý návrh na okupovaných územiach Zaporižžskej oblasti od jej okupácie Ruskom, uvádzajú britské spravodajské služby.
Ako bolo zdôraznené v podpísanom dokumente, Rusko považuje tento návrh za spôsob, ako uspokojiť potrebu ruských ozbrojených síl na dodatočný personál.
11:00 Hlásia ďalšie útoky počas pravoslávnej Veľkej noci
Dvaja ľudia zahynuli v noci na nedeľu pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Šesť zranených si medzitým vyžiadal dronový útok v meste Charkov na severovýchode, uviedli miestni predstavitelia. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Ukrajinské vzdušné sily v nedeľu oznámili, že počas uplynulej noci zostrelili 23 z 24 dronov Šáhid, ktoré na územie krajiny vyslala ruská armáda. Nové útoky prišli v čase, keď pravoslávni veriaci na Ukrajine a v Rusku oslavujú Veľkú noc. Lídri oboch krajín sa pri príležitosti významného sviatku obrátili na obyvateľov s výzvami, aby sa zomkli v čase vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v nedeľu videoodkaz spred Katedrály svätej Sofie v centre Kyjeva. Vyzval v ňom Ukrajincov, aby sa spojili v modlitbách jeden za druhého a za vojakov na frontovej línii. S podporou Boha podľa neho život porazí smrť. „Ukrajinci si kľaknú len pri modlitbe. A nikdy pred votrelcami a okupantmi,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa zúčastnil na veľkonočnej bohoslužbe v Moskve, vo svojom odkaze priamo vojnu nespomenul. Vo verejnom príhovore patriarchovi Kirillovi sa mu poďakoval za „plodnú spoluprácu v súčasnom ťažkom období, keď je také dôležité, aby sme spojili svoje sily za neustály rozvoj a posilňovanie vlasti.“
SITA/AP Photo/Francisco Seco
8:00 Zelenskyj: Ukrajinské jednotky na východe Ukrajiny zostrelili stíhačku Su-25
Ukrajinské jednotky v sobotu nad Doneckou oblasťou na východe Ukrajiny zostrelili stíhací bombardér Su-25, vyhlásil počas príhovoru ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
„V týchto dňoch je dôležité naďalej si zachovať sústredenie,“ vyhlásil Zelenskyj počas svojho každovečerného príhovoru. „Špeciálnu pochvalu si zaslúžia bojovníci 110. samostatnej mechanizovanej brigády za to, že dnes nad Doneckou oblasťou zostrelili ďalšie ruské lietadlo Su-25,“ vyhlásil, bližšie informácie však neposkytol. Agentúre Reuters sa informácie nepodarilo nezávisle overiť.
Správy z predchádzajúceho dňa 4. 5. 2024:
11:00 Po ruských útokoch dronmi hlásia požiare a zranených
Rusko počas uplynulej noci útočilo dronmi v ukrajinskej Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. Tamojší predstavitelia v sobotu dopoludnia informovali o najmenej šiestich zranených a škodách na kritickej infraštruktúre, komerčných i obytných budovách. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters a DPA.
Ruská armáda vyslala na oblasti severovýchodnej a centrálnej Ukrajiny 13 dronov Šáhid, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Tvrdili tiež, že všetky zostrelili, no starosta mesta Charkov Ihor Terechov informoval o dvoch zásahoch dronmi.
V Charkove hlásili tiež viacero požiarov spôsobených troskami dronov. Najväčší vypukol na celkovej ploche 3000 štvorcových metrov v skladovacích priestoroch, oznámila civilná ochrana. Hasiace práce ráno stále prebiehali.
Pri útokoch v Charkove utrpeli podľa predbežných údajov štyria ľudia vrátane 13-ročného dieťaťa, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame to uviedol veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.
Okrem spomenutých 13 dronov, ktoré smerovali do v Charkivskej a Dnipropetrovskej oblasti, odpálili ruskí okupanti aj štyri protilietadlové rakety S-300. Všetky útočné zariadenia vypustili z ruskej Belgorodskej oblasti.
8:30 Rusko hlási ukrajinský raketový útok na Krym
Ruská protivzdušná obrana zničila štyri rakety dlhého doletu, ktoré ukrajinské sily odpálili na polostrov Krym. Oznámilo to v sobotu ráno ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého išlo o strely ATACMS dodané Spojenými štátmi. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
Rozsah útoku na Krym, ktorý Rusko nezákonne anektovalo v roku 2014, nebol bezprostredne známy. Kyjev sa k tvrdeniu Moskvy zatiaľ verejne nevyjadril.
Minulý utorok Ukrajina zaútočila na ruskú armádu na Kryme raketami, ktoré jej nedávno dodali USA. Nezávislé médiá vtedy informovali o úderoch na tri základne na polostrove, ktoré si vyžiadali viacero obetí.
Washington v uplynulých týždňoch oznámil, že Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci poskytne rakety ATACMS s ešte väčším doletom. Dostrel dosiaľ dodaných rakiet tohto typu bol obmedzený na 165 kilometrov.
SITA/SGT. 1ST CLASS ANDREW DICKSON/U.S. ARMY VIA AP
Správy z predchádzajúceho dňa 3. 5. 2024:
16:30 Ukrajinská armáda zničila ruský protilietadlový raketový systém Tor
Príslušníci ukrajinského vojenského spravodajstva spolu s operátormi raketometu HIMARS objavili a zničili odpaľovacie zariadenie ruského protilietadlového raketového systému Tor na fronte v Zaporižžskej oblasti na juhu Ukrajiny. Uviedla to tlačová služba ukrajinského vojenského spravodajstva, informuje web Ukrajinská pravda.
Ukrajinskí prieskumníci poznamenali, že úder navádzalo bezpilotné lietadlo PD-2, ktoré pre armádu kúpil fond Vráť sa živý. „Ďakujem vám, že vaša podpora umožňuje prieskumníkom uskutočňovať takéto operácie! Neprestávajte pomáhať obranným silám!," uviedlo vojenské spravodajstvo.
12:30 Ruský útok v Doneckej oblasti si vyžiadal dve obete
Dvaja ľudia zahynuli a ďalší dvaja utrpeli zranenia v piatok pri ruskom útoku na mesto Kurachove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedli to miestni predstavitelia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Útok na Kurachove poškodil niekoľko budov, napísal šéf administratívy mesta Roman Padun v príspevku na platforme Telegram. Kurachove leží neďaleko frontovej línie na východe Ukrajiny, asi 40 kilometrov západne od Ruskom okupovaného mesta Doneck.
11:20 Podľa vojenského spravodajstva Rusi skôr či neskôr dobyjú mesto Časiv Jar
Je len otázkou času, kedy ukrajinské mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti padne do rúk Rusov, hovorí zástupca šéfa vojenského spravodajstva Ukrajiny Vadym Skibickyj. „Samozrejme, nie dnes alebo zajtra, ale všetko závisí od našich rezerv a dodávok,“ povedal generálmajor Skibickyj v rozhovore pre britský týždenník The Economist. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Rusi považujú obsadenie mesta Časiv Jar za kľúčové pre ďalší postup v Doneckej oblasti. Skibickyj sa domnieva, že Moskva sa bude v prvom rade snažiť dobyť zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti.
Odhady na neskoršie obdobie naznačujú, že Kremeľ pravdepodobne pripravuje ofenzívu v Sumskej a Charkivskej oblasti na severovýchode krajiny, pričom podľa Skibického hlavný ruský tlak nastane v závere mája alebo na začiatku júna.
9:00 Šéf britskej diplomacie Cameron sa v Kyjeve stretol so Zelenským
Britský minister zahraničných vecí David Cameron navštívil vo štvrtok ukrajinskú metropolu Kyjev a uviedol, že Londýn plánuje na budúci mesiac zhromaždiť podporovateľov Ukrajiny s cieľom získať prostriedky pre jej armádu, ktorá je pod tlakom ruských jednotiek. Oznámilo to britské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Cameron navštívil Kyjev po tom, čo britský premiér Rishi Sunak minulý týždeň ohlásil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 617 miliónov eur.
I hosted UK Foreign Secretary @David_Cameron.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) May 3, 2024
I informed the Foreign Secretary about the situation on the frontlines. It is important that the weapons included in the UK support package announced last week arrive as soon as possible. First of all, armored vehicles, ammunition,… pic.twitter.com/NupPdsaCjQ
Šéf britskej diplomacie sa stretol aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi, aby podrobne informoval o „jednoznačnej podpore“ Británie vo forme presne navádzaných bômb, rakiet protivzdušnej obrany a vybavenia pre sto mobilných tímov protivzdušnej obrany, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
Informácie z predchádzajúceho dňa 2. 5. 2024:
19:00 Ruské riadené bomby zranili sedem civilistov vrátane šiestich detí
Najmenej sedem ukrajinských civilistov vrátane šiestich detí utrpelo zranenia pri štvrtkovom ruskom útoku riadenými leteckými bombami na mesto Derhači v Charkivskej oblasti. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje správu tamojšieho gubernátora Oleha Synjehubova.
„Dve deti utrpeli ľahké zranenia končatín a štyri stredne ťažké zranenia. Všetky obete hospitalizovali,“ uviedol gubernátor.
18:15 Pre niektoré jednotky je 30 kusov munície denne luxus
Ukrajinskí vojaci na frontovej línii podľa portálu Sky News tvrdia, že vzhľadom na nedostatok munície je pri nich „luxus“, ak vystrelia 30 delostreleckých granátov denne. Napríklad veliteľ obsluhy húfnice M777, ktorú Kyjivu dodali USA, uviedol, že niekedy denne vypália menej ako desať kusov munície. Oleksandr Kozačenko povedal, že na začiatku ruskej invázie denne vystrelil až sto delostreleckých granátov. „Teraz, keď vypálime 30 projektilov, je to luxus," dodal.
Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Moskva sa chce do 9. mája zmocniť mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti, ale Kozačenko a jeho jednotka ešte len čakajú na prísun novej munície z amerického balíka pomoci, ktorý Washington schválil minulý týždeň.
17:00 Kuleba: Rusko sa môže zapojiť do rokovaní, ale až po samite vo Švajčiarsku
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba zastáva názor, že Rusko bude možné zapojiť do mierových rokovaní, ale až po mierovom samite, ktorý sa v polovici júna uskutoční vo Švajčiarsku bez účasti delegácie z Moskvy, informuje TASR.
V rozhovore pre americký magazín Foreign Policy, z ktorého citovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), Kuleba uviedol, že cieľom medzinárodnej konferencie o mieri na Ukrajine je vytvorenie koalície krajín so spoločným prístupom k mierovému urovnaniu. „Potom je možné zapojiť Rusko do rokovaní,“ dodal Kuleba.
Pripustil, že podľa učebníc diplomacie musia rokovania zahŕňať obe strany. Podľa jeho názoru je však prípad s Ruskom špecifický, lebo rokovania s ním v rokoch 2014 – 2022 sa nakoniec skončili inváziou ruskej armády na Ukrajinu. Kuleba si preto myslí, že rokovaniam s Ruskom by mala predchádzať buď jeho porážka na bojisku alebo vytvorenie širokej medzinárodnej koalície, ktorá by mohla Rusku predložiť podmienky pre nastolenie mieru.
sita/Johanna Geron, Pool Photo via AP
Kuleba vytkol Západu, že Moskve nedal definitívne najavo, že po skončení vojny by sa Ukrajina v každom prípade mala stať súčasťou euroatlantického spoločenstva. Vyzval tiež na urýchlenie procesu pozvania Ukrajiny do NATO a prijatia do EÚ.
V rozhovore pripomenul aj dôležitú úlohu vzťahov s Pekingom, pričom tvrdí, že Moskva „je úplne v rukách Číny“. RFE/RL v tejto súvislosti podotkla, že Čína dostala pozvanie na samit vo Švajčiarsku.
V súvislosti s nedávno schváleným balíkom pomoci USA pre Ukrajinu minister poznamenal, že dodávky zbraní a streliva, ktoré tento balík poskytuje, sa reálne ešte nezačali a situácia na fronte zostáva nebezpečná.
Poznamenal, že počas dvoch rokov trvania vojny na Ukrajine vykazoval ruský vojensko-priemyselný komplex väčšiu efektivitu než ten západný. Vyzval na zmenu toto stavu, pričom zdôraznil, že porážka Ukrajiny vo vojne by bola porážkou aj pre USA a ich spojencov.
Konferencia, ktorá sa na Ukrajine označuje za mierový samit, sa uskutoční v turistickom stredisku Bürgenstock v kantóne Nidwalden neďaleko mesta Luzern v dňoch 15. a 16. júna. Očakáva sa účasť zástupcov desiatok krajín z celého sveta.
Švajčiarska vláda uviedla, že stretnutie by malo byť platformou pre dialóg na vysokej úrovni o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva. Má vyústiť do vypracovania konkrétneho plánu účasti Ruska na mierovom procese.
Moskva opakovane deklarovala, že sa na rokovaniach vo Švajčiarsku nezúčastní, a to ani keby ju pozvali. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vysvetlilo, že Švajčiarsko, ktoré sa pripojilo k sankciám proti Moskve, prestalo byť neutrálnym sprostredkovateľom.
14:00 Macron nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho legitímne vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by požiadal o takúto pomoc. Uviedol to pre týždenník The Economist v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informovala agentúra AFP.
SITA/LUDOVIC MARIN VIA AP
„Nič nevylučujem, pretože čelíme niekomu, kto nič nevylučuje,“ odpovedal Macron na otázku, či stojí za svojimi vyhláseniami, že by sa nemalo vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Vyvolal tým v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia. Viac sa dočítate na tomto odkaze.
13:30 Zelenskyj: Rusko len v apríli zhodilo na Ukrajinu viac ako 3 200 bômb
Rusko len v apríli zaútočilo na Ukrajinu viac ako tromi tisícami navádzaných leteckých bômb, takmer 300 dronmi Šáhid a viac ako 300 raketami. Uviedol to vo štvrtok prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, informuje spravodajský web Kyiv Independent.
Moskva v ostatných mesiacoch zintenzívnila útoky na ukrajinskú infraštruktúru a obyvateľstvo, pričom spôsobila vážne škody a obete na životoch.
V marci Rusko zaútočilo na Ukrajinu viac ako 400 raketami rôznych typov, 600 dronmi Šáhid a tromi tisícami navádzaných leteckých bômb. Podľa Kyjiva ruské letecké bomby predstavujú čoraz vážnejšie nebezpečenstvo pre ukrajinské frontové jednotky aj mestá.
12:30 Ruská armáda prišla o ďalších vyše tisíc vojakov
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjiva Rusko stratilo 1 030 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 470 870, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 332 tankov, 14 096 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 044 delostreleckých systémov.
7:45 USA obvinili Rusko z použitia chemických zbraní na Ukrajine
Spojené štáty obvinili v stredu Rusko z toho, že použilo proti ukrajinským silám chemickú zbraň v rozpore s medzinárodným dohovorom o zákaze tejto výzbroje. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP, píše TASR.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že ruské sily použili chemickú zbraň chlórpikrín, pričom na Ukrajine využívajú aj slzotvorný plyn ako metódu vedenia boja, čo je tiež porušením Dohovoru o chemických zbraniach.
„Použitie takýchto chemických látok nie je ojedinelým prípadom a je pravdepodobne motivované snahou ruských síl vytlačiť ukrajinské sily z opevnených pozícií a dosiahnuť taktickú výhodu na bojisku,“ napísalo ministerstvo vo vyhlásení. Ruské veľvyslanectvo vo Washingtone sa zatiaľ k správe nevyjadrilo.
SITA/EVELYN HOCKSTEIN/POOL PHOTO VIA APAmerický minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Chlórpikrín je na zozname zakázaných dusivých látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá na zmienený dohovor dohliada. Nemecké sily tento plyn použili počas prvej svetovej vojny ako jednu z prvých chemických zbraní, píše Reuters.
Ruské sily používajú aj granáty so slzotvorným plynom, uvádza ukrajinská armáda, podľa ktorej po vystavení toxickým látkam ošetrili najmenej 500 ukrajinských vojakov, pričom jedného slzotvorný plyn zadusil.
USA v stredu oznámili uvalenie sankcií na viaceré ruské štátne subjekty spojené s programami chemických a biologických zbraní, ako aj firmy a jednotlivcov zapojených do nákupu položiek pre tieto programy.
Správy z predchádzajúceho dňa 1. 5. 2024:
19:00 Útoky ruskej armády na východe Ukrajiny si vyžiadali ďalšie obete
Pokračujúce útoky ruskej armády na Charkovskú a Doneckú oblasť na severovýchode a východe Ukrajiny si v stredu vyžiadali päť obetí na životoch. S odvolaním sa na miestne úrady o tom informovala agentúra AFP.
Dve obete na životoch a šesť zranených hlásili v stredu úrady z mestečka Hirnyk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Táto lokalita sa nachádza asi 15 kilometrov od frontovej línie a ruská armáda naň v stredu zaútočila paľbou z raketometov. Obeťami sú 57-ročná žena a 64-ročný muž.
12:05 Ruský útok v Charkovskej oblasti si vyžiadal najmenej dve obete
Najmenej dve osoby prišli v stredu o život v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny počas ruského vzdušného útoku navádzanými bombami. TASR informuje podľa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na regionálne úrady.
Oblastný gubernátor Oleh Synehubov v aplikácii Telegram oznámil, že Rusi o 10.00 h miestneho času (9.00 h SELČ) navádzanými leteckými bombami zasiahli automobil a súkromný dom v jednej dedine v Charkovskej oblasti. Gubernátor dodal, že pri útoku prišli o život dvaja civilisti – muž a žena –, ktorí sa nachádzali v automobile. Ďalšie dve osoby utrpeli zranenia.
8:25 Nórsko aj Lotyšsko poskytnú Ukrajine ďalšiu pomoc
Lotyšsko poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci vrátane protilietadlových zbraní a pozorovacích dronov. Oznámila to v utorok lotyšská premiérka Evika Siliňová, informuje TASR podľa agentúry DPA.
I thank Latvia and Prime Minister @EvikaSilina for today's decision to provide a new military aid package focusing on additional air defense and drone systems.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 30, 2024
We greatly appreciate Latvia's consistent support for Ukraine at 0.25 percent of GDP per year, as well as its clarity…
„Musíme zabezpečiť, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila, je to v záujme Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti a svetového poriadku,“ napísala Siliňová na platforme X. Zbrane aj drony budú pochádzať zo zásob lotyšskej armády.
Nórsko sa rozhodlo zvýšiť vojenskú a humanitárnu pomoc, ktorú tento rok vyhradilo pre Ukrajinu, a to zo sedem miliárd nórskych korún (takmer 600 miliónov eur) na celkových 22 miliárd korún (1,86 miliardy eur). Oznámil to v utorok nórsky premiér Jonas Gahr Störe, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
I am grateful to the Norwegian government, led by Prime Minister @JonasGahrStore, for its decision to increase support for Ukraine by $600 million this year.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) April 30, 2024
I appreciate that the majority of these funds will be used to strengthen Ukraine's air defense, which is our top…
Zmienených sedem miliárd nórskych korún sa na tento rok presunie z balíka v hodnote až 75 miliárd korún (6,34 miliardy eur), ktorý Nórsko prisľúbilo Ukrajine na vojenskú a humanitárnu pomoc pre roky 2023 až 2027 a ktorého celková výška sa nezmení.
„Pre obyvateľov Ukrajiny je to otázka života a smrti,“ povedal na margo zrýchlenej pomoci novinárom Störe. Zároveň zdôraznil, že Rusko na Ukrajine zámerne bombarduje nemocnice, obytné oblasti a elektrárne. „Je to aj otázka bezpečnosti a stability v Európe, a teda aj v Nórsku,“ dodal v súvislosti s pomocou.
7:45 Ukrajina výrazne zvýšila rozpočet na nákup dronov
Ukrajinská vláda sa rozhodla zvýšiť finančnú čiastku vyčlenenú na nákup dronov, a to o ďalších 15,5 miliardy hrivien (približne 367 miliónov eur). Oznámil to v utorok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, uvádza TASR podľa správy agentúry DPA.
„Vďaka dnes vyčleneným prostriedkom bude našim bezpečnostným a obranným silám dodaných 300 000 dronov,“ povedal Šmyhaľ na zasadnutí vlády v Kyjeve. Doteraz mala Ukrajina na nákup dronov podľa jeho slov pre tento rok vyčlenených 43,3 miliardy hrivien (viac než miliardu eur).
Ukrajina pod tlakom ruskej invázie v ostatnom čase výrazne rozšírila vývoj aj výrobu bezpilotných lietadiel rôznych typov. V uplynulých týždňoch nimi zároveň čoraz častejšie útočí aj na ruské územie.
Správy z predchádzajúceho dňa 30. 4. 2024:
20:00 Ukrajinci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk
Ukrajinskí vojaci zničili dva ruské protilietadlové raketové systémy Buk počas prieskumu na fronte v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje utorkovú správu tlačovej služby ukrajinských špeciálnych síl.
„Nepriateľský objekt zasiahli útočné drony. Na evakuáciu zasiahnutého systému Buk prišiel ďalší a naši operátori opäť udreli. Výsledkom je zničenie dvoch ruských protilietadlových raketových systémov,“ uviedli ukrajinské špeciálne sily.
17:30 Rusko tvrdí, že za uplynulý deň zostrelilo 6 rakiet ATACMS odpálených z Ukrajiny
Rusko tvrdí, že v utorok zostrelilo šesť taktických rakiet ATACMS z Ukrajiny, ktorá ich dostala od Spojených štátov. Niektoré z nich vraj boli zostrelené nad anektovaným Krymským polostrovom, uvádza TASR na základe správy agentúry AFP.
Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov uviedol, že jedna z rakiet bola zostrelená nad dedinou Donskoje ležiacou pri metropole Simferopol. Na platforme Telegram napísal, že po jej zostrelení sa do oblasti rozptýlila nevybuchnutá submunícia. Ľudí varoval, aby sa k takýmto malým výbušninám nepribližovali a ak ich zbadajú, majú zavolať záchranárov či políciu.
Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny Vladimir Rogov ešte predtým informoval, že nad Simferopolom a mestom Džankoj na severe Krymu bola taktiež nasadená protivzdušná obrana.
Ukrajina od vypuknutia ruskej invázie často podniká útoky na Krym, k najnovším správam o zostrelených raketách sa však dosiaľ nevyjadrila.
Spojené štáty minulý týždeň informovali, že vo februári poslali na Ukrajinu rakety ATACMS. Kyjev momentálne čaká aj na novú zásielku amerických zbraní po tom, ako USA nedávno po prieťahoch v Kongrese odobrili poskytnutie rozsiahleho balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu.
17:00 Stefanišynová: Ukrajina nebude vynucovať návrat občanov s brannou povinnosťou
Ukrajina sa nebude snažiť vynútiť si návrat svojich občanov zo zahraničia, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť. V rozhovore pre stanicu Deutsche Welle (DW) to uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová. Rozhovor si všimla britská stanica BBC, z ktorej čerpala agentúra TASR.
Ukrajinská vicepremiérka objasnila, že poskytnutie aktuálnych osobných údajov pre potreby územne príslušných vojenských správ a odvodových centier neznamená automatickú mobilizáciu na front.
Podľa jej slov pri tomto postupe ide primárne o stanovenie mobilizačného potenciálu - do akej miery je možné počítať s náhradou za vojakov, ktorí v radoch ukrajinskej armády bojujú na fronte, niektorí aj od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Stefanišynová uviedla, že komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti a migráciu Ylva Johanssonová v máji zavíta na Ukrajinu, aby tam prediskutovala otázku ďalšieho právneho postavenia Ukrajincov v zahraničí. Súčasný mechanizmus ich dočasnej ochrany v EÚ platí do marca 2025.
sita/AP Photo/Michal Dyjuk
„Nebudú preto žiadne obmedzenia ani nútený návrat ukrajinských občanov akéhokoľvek pohlavia a veku do krajiny vo vojnovom stave,“ ubezpečovala v rozhovore pre DW ukrajinská politička, pričom však pripomenula, že počas vojny sa nerobia príjemné rozhodnutia. „Nezabúdajme, že vojna pokračuje a musíme v nej zvíťaziť,“ povedala Stefanišynová.
Ukrajina od 23. apríla dočasne zastavila poskytovanie konzulárnych služieb ukrajinským mužom vo veku od 18 do 60 rokov, na ktorých sa vzťahuje branná povinnosť.
Podľa zákona o mobilizácii musia muži vo veku od 18 do 60 rokov do 60 dní aktualizovať svoje údaje, čo môžu urobiť i elektronicky. Potom musia mať pri sebe príslušné doklady a na požiadanie ich predložiť. Ukrajinci žijúci v zahraničí bez týchto dokladov nebudú môcť dostať nový pas ani konzulárne služby.
Zákon o mobilizácii má začať platiť 18. mája, ale vydávanie dokladov už je pozastavené.
16:00 Slovensko posiela Ukrajine desať áut, ktoré prispejú k záchrane životov
Slovensko posiela na Ukrajinu desať áut, ktoré budú použité v rámci asistencie pri záchrane životov či vyrovnávaním sa s následkami živelných pohrôm. Ukrajinská strana si autá prebrala v utorok v priestoroch medzinárodného humanitárneho logistického centra v rámci Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany v Haniske. TASR o tom informovali tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
Vozidlá budú prerozdelené cez štátnu pohotovostnú službu pre mimoriadne situácie Ukrajiny v Zakarpatskej oblasti (SESU - The State Emergency Service of Ukraine) na územie celej Ukrajiny, tam, kde budú najviac potrebné.
„Teším sa, že Slovenská republika podporuje Ukrajinu a jej obyvateľov v tak ťažkých časoch. Som rád, že môžem byť sprostredkovateľom tejto pomoci. Na druhej strane by som bol o to radšej, ak by Ukrajina takúto pomoc nepotrebovala. Ďakujem sekcii krízového riadenia za činnosť, ktorú s nasadením vykonávajú,“ uviedol štátny tajomník rezortu Patrik Krauspe.
K symbolickému odovzdaniu áut došlo aj za účasti riaditeľa záchrannej zdravotnej služby Slavomíra Grušku a generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ervína Erdélyiho. „Tieto autá boli využívané na záchranu životov a tiež na administratívnu prácu,“ priblížil Gruška s tým, že verí, že budú Ukrajine slúžiť spoľahlivo.
15:00 Islandský parlament schválil dlhodobú podporu Ukrajiny
Islandský parlament schváli rezolúciu o dlhodobej pomoci Ukrajine v rokoch 2024 až 2028. Cieľom rezolúcie je podporiť nezávislosť a suverenitu Ukrajiny, konštatuje vyhlásenie parlamentu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
Islandská vláda v marci vyčlenila dva milióny eur na nákup munície pre Ukrajinu v rámci iniciatívy pod českým vedením, ktorej cieľom je dodať Kyjivu veľmi potrebné delostrelecké projektily. Island zároveň sľúbil, že pre ženy slúžiace v ukrajinskej armáde nakúpi vybavenie v hodnote 500 tisíc eur. Vlani sa Island zapojil do činnosti dvoch koalícii na pomoc Ukrajine, z ktorých jedna sa zameriava na podporu v oblasti informačných technológií a druhá na odstraňovanie mín z ukrajinského územia.
10:10 Takmer storočná starenka pešo utiekla pred Rusmi
Deväťdesiatosemročná Ukrajinka z obce Očeretyne v Doneckej oblasti v čase ťažkých bojov a ostreľovania prešla za pomoci drevených palíc desať kilometrov do bezpečia. Informovalo o tom v pondelok ukrajinské ministerstvo vnútra, píše TASR s odvolaním na agentúru Reuters.
Starenka Lydia Stepanivnová vo videu zverejnenom na webe ukrajinského rezortu vnútra povedala, že kráčala bez jedla a vody a niekoľkokrát spadla, no pre svoju povahu pokračovala ďalej. "Prežila som (druhú svetovú) vojnu a prežívam túto vojnu... Nezostalo mi nič, ale opustila som svoju Ukrajinu na nohách," uviedla.
A story of a 98-year old Lydia Stepanivna from #Ocheretyne in Donbas who walked 10 km to escape the hell of occupation.
— olexander scherba🇺🇦 (@olex_scherba) April 29, 2024
- I survived WWII, but this war is worse. In WWII not a single house in our village burnt - and now there’s nothing left.#StandWithUkraine pic.twitter.com/20lMAXGWYI
Ukrajinské ministerstvo vnútra vo vyhlásení informovalo, že starenku našla ukrajinská armáda a odovzdala ju polícii, ktorá ju previezla do centra pre evakuované osoby. Dodalo, že úrady v súčasnosti hľadajú jej príbuzných.
8:30 Rusko prišlo o ďalších viac ako tisíc vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 468 720 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 250 vojakov, 22 tankov, 39 bojových obrnených vozidiel či 26 delostreleckých systémov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 307 tankov, 14 046 bojových obrnených vozidiel, 16 142 vozidiel a palivových nádrží, 12 011 delostreleckých systémov, 1 053 odpaľovacích raketových systémov, 779 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 531 dronov, 2 126 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 977 kusov špeciálnej techniky.
8:10 Útok na Odesu si vyžiadal najmenej štyroch mŕtvych, zranil aj spojenca Rusov
Najmenej štyria ľudia zahynuli a ďalších 29 bolo zranených pri pondelňajšom ruskom raketovom útoku na Odesu, ktorý poškodil civilnú infraštruktúru. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na štátnu pohotovostnú službu.
Ako uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, medzi mŕtvymi sú tri ženy a jeden muž. Medzi zranenými boli dve deti a podľa miestnych úradov bol zabitý aj pes. Psychológovia poskytli na mieste útoku pomoc 63 ľuďom.
Správy médií uviedli, že jedným zo zranených bol Serhij Kivalov, zdiskreditovaný spojenec niekdajšieho proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý bol zosadený po protestoch v roku 2014.
Kivalov, bývalý zákonodarca a šéf Ústrednej volebnej komisie, žije v kaštieli, ktorý v dôsledku ruského útoku zachvátil požiar. Tento kaštieľ je miestnym známy ako Kivalovov kaštieľ alebo Kaštieľ Harryho Pottera. Štátna pohotovostná služba informovala, že hasiči likvidovali požiar strechy budovy.
Správy z predchádzajúceho dňa 29. 4. 2024:
16:40 Zelenskyj: Rusko využíva meškajúce dodávky zbraní zo Západu na ofenzívu
Rusko využíva meškanie dodávok západných zbraní na ofenzívu, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Kyjeve. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Spoločne musíme narušiť ruskú ofenzívu,“ povedal Zelenskyj. „Rýchlosť dodávok doslova znamená stabilizáciu frontovej línie,“ dodal ukrajinský prezident.
Stoltenberg uviedol, že spojenci NATO nedodali Ukrajine to, čo sľúbili. Podľa neho však nie je neskoro na to, aby Ukrajina zvíťazila vo vojne s Ruskom. „Ukrajina je už mesiace preťažená, nútená rozdeľovať svoju muníciu... Ešte však nie je neskoro na to, aby Ukrajina zvíťazila,“ povedal generálny tajomník NATO.
Podľa Stoltenberga má niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu „vážne dôsledky na bojisku.“ Ruskej armáde sa podarilo postúpiť pozdĺž frontovej línie a nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany umožnil, že svoje ciele zasiahlo viac ruských rakiet. Zdôraznil však, že ďalšia podpora je už na ceste.
„Ruská armáda sa teraz snaží využiť situáciu, keď čakáme na dodávky od nášho partnera, “povedal Zelenskyj. Podľa vyjadrenia ukrajinského prezidenta už zbrane začali prichádzať, ale pomaly. „Tento proces sa musí urýchliť“, uviedol.
Americký Kongres a následne aj prezident Joe Biden minulý týždeň po niekoľkomesačných prieťahoch schválili pomoc Ukrajine. Podľa Bidena sa dodávky začnú okamžite.
Ukrajina v nedeľu uviedla, že situácia jej jednotiek v Doneckej oblasti sa zhoršuje. V Doneckej a Charkovskej oblasti prebiehajú posledné týždne intenzívne boje. Ruské sily sa usilujú o územné zisky pozdĺž vyše 1000 kilometrov dlhej frontovej línie.
14:30 Ruské útoky na Chersonskú oblasť zabili jedného civilistu
Obytné domy v obci Kizomys v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny sa v pondelok stali terčom ruského útoku, pričom zahynul 60-ročný civilista. Uviedol to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. Ruskí vojaci Chersonskú oblasť bombardovali aj počas uplynulého dňa, zasiahli 18 obcí a poškodili päť domov, materskú školu, objekty kritickej a dopravnej infraštruktúry a poľnohospodársku firmu, uviedli miestne úrady. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
9:20 Armáda hlási odrazenie viacerých útokov v Doneckej oblasti
Ukrajinská armáda v pondelok oznámila, že odrazila 55 ruských útokov na niekoľko obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Moskva v nedeľu tvrdila, že ruským silám sa na frontovej línii podarilo dobyť dedinu Novobachmutivka približne 10 kilometrov severne od Avdijivky, ktorú dobyli vo februári.
Ukrajinské sily uviedli, že „odrazili 55 útokov“ ruských síl na obce severne a západne od Novobachmutivky vrátane dediny Očeretyne, kde boli v nedeľu hlásené ťažké boje. Dodali, že naďalej „brzdia nepriateľa“ v niekoľkých dedinách západne od mesta Doneck vrátane obce Krasnohorivka.
Kyjev informoval, že ruské sily sa s podporou letectva „15-krát pokúsili prelomiť obranu ukrajinských jednotiek“. Krasnohorivka leží asi 20 kilometrov západne od Donecka a slúži ako strategické miesto ukrajinskej obrany. Zraniteľnejšou sa stala po ruskom dobytí miest Avdijivka a Marjinka.
Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch nemala dostatok munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky. Kyjev v súčasnosti čaká na príchod vojenskej pomoci zo Západu, od ktorej si sľubuje vyriešenie mesiace trvajúceho nedostatku munície a stabilizáciu frontovej línie.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v nedeľu priznal, že situácia ukrajinskej armády na frontovej línii sa zhoršila. Potvrdil, že Rusko v poslednom čase dosiahlo na bojisku viacero úspechov. Podľa jeho slov sa situácia na fronte rýchlo mení, „jednotlivé pozície sa niekoľkokrát počas dňa menia, čo vedie k nejednoznačnému porozumeniu situácii.“
7:30 Zelenskyj: Ukrajina a USA už pracujú na konkrétnom texte bezpečnostnej dohody
Ukrajina a Spojené štáty chcú spolupracovať ešte užšie na základe bilaterálnej bezpečnostnej dohody. Obe krajiny už pracujú na konkrétnom texte, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry DPA.
Bezpečnostná dohoda s USA by mala byť pre Ukrajinu „najsilnejšou“ zo všetkých takýchto dokumentov, ktoré Kyjev v posledných mesiacoch podpísal s rôznymi európskymi štátmi. Termín podpisu Zelenskyj neuviedol. V pravidelnom večernom videopríhovore však dodal, že v rámci rozhovorov už stanovujú konkrétne úroveň podpory na tento rok, ako aj na celé najbližšie desaťročie.
Dohoda má zahŕňať vojenskú, finančnú a politickú pomoc a podporu spoločnej výroby zbraní. „Táto dohoda by mala byť skutočne príkladná a odrážať silu amerického vedenia,“ vyhlásil Zelenskyj.
USA sú už teraz najdôležitejším podporovateľom Ukrajiny v jej obrannej vojne proti Rusku. Len nedávno schválil americký Kongres ďalší balík pomoci za 57 miliárd eur.
Zelenskyj v príhovore tiež povedal, že ukrajinské vedenie naďalej podporuje mierovú konferenciu, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku. Dúfa, že na nej získa podporu z celého sveta. Svetové spoločenstvo by malo najmä primať Rusko k účasti, doplnil ukrajinský líder.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.