nórsko 28. mája oficiálne uzná Palestínu ako štát. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Ak nedôjde k uznaniu (Palestíny), na Blízkom východe nemôže byť mier,“ uviedol nórsky premiér Störe pri avizovaní tohto kroku.
Írsky premiér Simon Harris medzičasom na tlačovej konferencii oznámil, že Írsko a Španielsko spolu s Nórskom uznajú štátnosť Palestíny. Madrid tak podľa premiéra Pedra Sáncheza učiní taktiež 28. mája.
Störe povedal, že prebiehajúca vojna v Pásme Gazy je jasným dôkazom toho, že dosiahnutie mieru a stability musí byť podmienené vyriešením palestínskej otázky. Dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu je podľa neho aj v záujme Izraela. Cieľom je vytvoriť politicky súdržný palestínsky štát, ktorá by vychádzal z Palestínskej samosprávy, dodal Störe.
Izrael v reakcii nariadil okamžité stiahnutie svojich veľvyslancov z Nórska aj Írska na konzultácie do Jeruzalema. „Posielam Nórsku a Írsku ostrý odkaz: Izrael to nenechá bez povšimnutia,“ citovala AFP vyhlásenie šéfa izraelskej diplomacie Jisraela Kaca. Vláda podľa neho odmieta akékoľvek jednostranné pokusy o vytvorenie palestínskeho štátu.
„Uznanie palestínskeho štátu povedie k ďalšiemu terorizmu, nestabilite v regióne a ohrozí akékoľvek vyhliadky na mier,“ uviedlo izraelské ministerstvo zahraničných vecí počas tohto týždňa.
írsko a Španielsko uznajú Palenstínu ako štát tiež
Nórsko, Írsko a Španielsko v stredu oznámili, že uznávajú Palestínu ako štát. Je to historický, hoci zväčša symbolický krok, ktorý podľa agentúry AP prehlbuje izoláciu Izraela v čase sedemmesačnej vojny proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Krajiny plánujú formálne uznať palestínsku štátnosť 28. mája. Pridajú sa tak k zhruba 140 štátom, čo sú viac ako dve tretiny Organizácie Spojených národov, ktoré už uznali štát Palestína. Viaceré krajiny, ako napríklad Spojené štáty americké či Veľká Británia, podporujú vznik nezávislého palestínskeho štátu popri Izraelu za predpokladu, že to bude v rámci vyrokovaného urovnania.
Predseda írskej vlády Simon Harris sa vyjadril, že je to „historický a dôležitý deň pre Írsko a pre Palestínu“, pričom avizoval, že ďalšie krajiny by sa mohli pridať v nadchádzajúcich týždňoch. „Toto uznanie nie je proti nikomu, nie je proti izraelskému ľudu. Je to akt v prospech mieru, spravodlivosti a morálnej konzistentnosti,“ povedal zase španielsky premiér Pedro Sánchez.
Izraelská vláda rozhodnutia troch krajín ostro odsúdila a minister zahraničia Jisrael Kac si predvolal ich veľvyslancov. Povedal pritom, že sa rozhodli „udeliť zlatú medailu vrahom a násilníkom z Hamasu“ a ich krok oslabí rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov, ktoré od začiatku mesiaca stagnujú. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá je proti palestínskej štátnosti, tvrdí, že konflikt možno vyriešiť iba priamymi rokovaniami, ktoré naposledy stroskotali pred 15 rokmi.
Palestínčania privítali oznámenia ako potvrdenie ich niekoľko desaťročí trvajúceho úsilia o získanie štátnosti vo východnom Jeruzaleme, na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy, ktoré Izrael okupuje od vojny v roku 1967. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás povedal, že uznanie prispeje k úsiliu o dvojštátne riešenie. Hamas, ktorý západné krajiny a Izrael považujú za teroristickú skupinu, tiež krok privítal a vyzval aj ďalšie štáty na uznanie legitímnych práv a boja o oslobodenie a nezávislosť spod „sionistickej okupácie našej zeme“.
Oznámenia trojice krajín však pravdepodobne nebudú mať žiaden vplyv na situáciu v teréne. Izrael považuje anektovaný východný Jeruzalem za súčasť jeho hlavného mesta a na okupovanom Západnom brehu Jordánu sú mnohé židovské osady, ktoré sú domovom viac ako 500-tisíc Izraelčanov. V Pásme Gazy naďalej zúri vojna a Netanjahu povedal, že si po akejkoľvek porážke Hamasu zachová neobmedzenú bezpečnostnú kontrolu nad územím.