Správy z predchádzajúceho dňa 16. 6. 2024:
15:45 Vyhlásenie zo samitu o Ukrajine hovorí o potrebe dialógu všetkých strán
Desiatky krajín zúčastnených na samite o Ukrajine vo Švajčiarsku v záverečnom vyhlásení uviedli, že ruská vojna na Ukrajine spôsobuje „rozsiahle ľudské utrpenie a ničenie“, ale cesta k mieru si vyžaduje zapojenie všetkých strán. V akejkoľvek mierovej dohode o ukončení vojny by sa podľa nich mala rešpektovať územná celistvosť Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Na dosiahnutie trvalého riešenia je podľa záverečného vyhlásenia, ktoré vydali na záver dvojdňového samitu, potrebný dialóg medzi všetkými stranami. Viac na tomto odkaze.
14:00 Rusko prišlo o ďalších 1 160 vojakov a 58 delostreleckých systémov
Rusko prišlo na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín o 1 160 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 526 310. Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, informuje portál Ukrajinská pravda.
Rusko v priebehu uplynulého dňa stratilo aj šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov, jeden salvový raketomet, 11 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, tri strely s plochou dráhou letu, 56 vozidiel a cisterien a tri kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
FB/Ozbrojené sily Ukrajiny
Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny sú 15 269 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 913 delostreleckých systémov, 1 104 salvových raketometov, 11 159 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 296 striel s plochou dráhou letu, 18 967 vozidiel a cisterien a 2 325 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
10:30 Svetoví lídri skritizovali Putinove podmienky pre prímerie
Niektorí svetoví lídri skritizovali podmienky prímeria na Ukrajine, ktoré v piatok predostrel ruský vodca Vladimir Putin. Podľa talianskej premiérky Giorgie Meloni je to propaganda naznačujúca, že sa „Ukrajina musí stiahnuť z Ukrajiny“. Nemecký kancelár Olaf Scholz to označil za „diktátorský mier“. Britský premiér Rishi Sunak v sobotu zase obvinil šéfa Kremľa z „falošného rozprávania o svojej ochote rokovať“ a dodal, že krajiny, ktoré pomáhajú Rusku s dodávkami zbraní, „sú na zlej strane histórie“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Putin v piatok vyhlásil, že bude súhlasiť s prímerím na Ukrajine, ak sa jej sily stiahnu z jej štyroch území, o ktorých Rusko tvrdí, že ich anektovalo a čiastočne ich okupuje.Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak sa pre BBC vyjadril, že „nebude žiadny kompromis v oblasti nezávislosti, suverenity alebo územnej celistvosti“.
sita/Urs Flueeler/Keystone via APPríchod americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej.
Ruský vodca hovoril o svojich podmienkach deň predtým, ako sa vo Švajčiarsku začal samit o mieri na Ukrajine, na ktorom zúčastnení diskutujú o základných princípoch pre ukončenie vojny. Na podujatí, ktoré je najväčšie v súvislosti s Ukrajinou od začiatku ruskej invázie, sa zúčastňujú zástupcovia viac ako 90 krajín a globálnych organizácií, Rusko a ani jeho spojenec Čína však nie. Očakávania významného pokroku sú preto pomerne nízke.
Ukrajina však samit v Bürgenstocku prezentuje ako úspech a poukazuje na jeho globálny rozsah. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je tam jednou z prítomných hláv štátov, povedal, že Ukrajina chce „dať diplomacii šancu“ a ukázať, že „spoločné úsilie“ môže zastaviť vojny. „Verím, že budeme svedkami, ako sa tu na samite tvoria dejiny. Nech je čo najskôr nastolený spravodlivý mier," povedal.
Jermak zase naznačil, že keď bude pripravený spoločný plán pre mierové rokovania, môžu ho predložiť Rusku. „Myslíme si, že sa to môže stať na druhom samite na úrovni lídrov," povedal.
Návrh deklarácie, ktorú vydajú na samite, potvrdzuje ukrajinskú teritoriálnu integritu a odmietajú akékoľvek jadrové hrozby voči krajine. Lídri v ňom tiež uvádzajú, že bezpečný tranzit komerčných lodí cez Čierné a Azovské more je kľúčový pre potravinovú bezpečnosť. Návrh vyzýva aj na ďalšiu výmenu vojnových zajatcov.
9:00 Ruské jednotky pokračujú v útokoch na ukrajinskom fronte
Napriek úsiliu veľkej časti svetového spoločenstva o nastolenie mieru na Ukrajine, ruské jednotky v sobotu pokračovali v útokoch na rôznych úsekoch frontu, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Ruské jednotky na východe krajiny s podporou letectva opäť zaútočili v oblasti okolo mesta Vovčansk, uviedol v sobotu večer generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej dennej správe o situácii na bojisku. Nezvyčajne silný ruský postup bol hlásený aj z okolia mesta Pokrovsk na juhovýchode Ukrajiny. Zaznamenali tam takmer tretinu z celkového počtu 74 ruských útokov za deň.
Všetky útoky boli odrazené, upozorňuje generálny štáb. „Naši chlapci sa držia,“ vyhlásili generáli v Kyjeve.
Správy z predchádzajúceho dňa 15. 6. 2024:
16:45 Zelenskyj: Mierový samit o Ukrajine môže pomôcť nastoliť spravodlivý mier
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril v sobotu nádej, že mierový samit o Ukrajine vo Švajčiarsku pomôže rýchlo nastoliť spravodlivý mier. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Verím, že na tomto samite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história,“ povedal Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. „Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier,“ dodal.
SITA/ALESSANDRO DELLA VALLE/KEYSTONE VIA AP
Podľa ukrajinského prezidenta by mohol samit zvýšiť tlak na Moskvu. Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom, informuje agentúra DPA. „Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom,“ povedala Amherdová.
Na mierovom samite vo Švajčiarsku sa zúčastňuje viac ako 90 krajín a osem medzinárodných organizácií. Ruskú federáciu na samit nepozvali a nezúčastní sa na ňom ani Čína.
V piatok, deň pred začiatkom samitu, ruský prezident Vladimir Putin zopakoval mierový plán Kremľa, v ktorom požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli zo štyroch oblastí na juhu a východe krajiny – Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich. Rusko v návrhu taktiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal snahy o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), uvádza stanica CNN.
Zelenskyj v piatok odmietol podmienky šéfa Kremľa. Označil ich za ultimáta a Putinove návrhy prirovnal k politike nacistického vodcu Adolfa Hitlera. „Putin chápe, že sa uskutoční mierový samit. Že väčšina sveta je na strane Ukrajiny, na strane života. A v predvečer samitu, uprostred leteckých sirén, zabíjania ľudí a raketových útokov, zrejme hovorí o nejakom ultimáte,“ reagoval Zelenskyj.
15:00 Pri ruskom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja ľudia
Traja ľudia zahynuli a ďalších päť utrpelo zranenia pri ruskom útoku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, oznámil v sobotu tamojší gubernátor Vadym Filaškin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ukrajinskú obec Ulakly zasiahla v ranných hodinách kazetová munícia. Pri útoku zahynuli dve ženy vo veku 39 a 32 rokov a muž vo veku 30 rokov. Poškodené boli aj dve administratívne budovy, dom, obchod a osem áut, napísal gubernátor na sieti Telegram.
V Doneckej oblasti prebiehajú intenzívne boje. Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily dobyli v tejto východoukrajinskej oblasti obec Staromajorske. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno oznámil, že Rusko tento rok už dobylo 47 ukrajinských miest a obcí. Ruská armáda sa v súčasnosti v Doneckej oblasti zameriava na strategicky významné mestá Časiv Jar a Pokrovsk.
13:00 Rusko za ostatný deň prišlo o 1 090 vojakov
Rusko za uplynulých 24 hodín prišlo podľa Kyjiva vo vojne na Ukrajine o 1 090 vojakov. Straty Moskvy na personále tak predstavujú už 525 150 ľudí. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, píše web Ukrajinská pravda.
Rusko v priebehu uplynulého dňa prišlo aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov, dva salvové raketomety, štyri systémy protivzdušnej obrany, 51 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, sedem striel s plochou dráhou letu, 57 vozidiel a cisterien a 12 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 7 956 tankov, 15 263 obrnených bojových vozidiel pechoty, 13 855 delostreleckých systémov, 1 103 salvových raketometov, 853 systémov protivzdušnej obrany, 11 148 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 2 293 striel s plochou dráhou letu, 18 911 vozidiel a cisterien a 2 322 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.
9:00 Vo Švajčiarsku sa začína medzinárodný samit o mieri na Ukrajine, bez Ruska
Vo Švajčiarsku sa v sobotu začína dvojdňový samit o mieri na Ukrajine, na ktorom sa zúčastnia desiatky hláv štátov, šéfov vlád a ďalších lídrov. Švajčiarski organizátori uviedli, že na podujatie v Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom, príde viac ako 50 lídrov štátov a vlád, medzi nimi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko, ktoré proti Ukrajine vedie vojnu, však na samite prítomné nebude.
Kto príde a nepríde sa stalo jedným z kľúčových bodov stretnutia, o ktorom kritici tvrdia, že bez prítomnosti vlády ruského vodcu Vladimira Putina bude zbytočné. Spojené štáty americké napríklad zastúpi viceprezidentka Kamala Harris. Turecko, Saudská Arábia či Slovensko tam budú mať ministrov zahraničia. Kľúčové rozvojové krajiny ako Brazília, India a Juhoafrická republika budú zastúpené na nižších úrovniach a Čína, ktorá je podporovateľom Ruska, bude medzi krajinami, ktoré sa nezúčastnia vôbec.
Na pozadí bojov a diplomatického taktizovania organizátori samitu predstavili tri body jeho programu, ktorými sú jadrová bezpečnosť, humanitárna pomoc a výmena zajatcov a potravinová bezpečnosť.
Agentúra AP poukazuje na to, že tento zoznam úloh, ktorý zahŕňa niektoré z najmenej kontroverzných otázok, je oveľa kratší ako návrhy a nádeje, ktoré Zelenskyj uviedol v 10-bodovom mierovom pláne koncom roka 2022. Putinova vláda medzitým chce, aby mierová dohoda bola postavená na návrhu dohody z počiatočných fáz vojny, ktorá obsahovala ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzeniach jej ozbrojených síl, a zároveň oddialila rozhovory o oblastiach okupovaných Ruskom.
Poradenská organizácia Medzinárodná krízová skupina, ktorá sa zameriava na predchádzanie a riešenie konfliktov, tento týždeň skonštatovala, že „bez veľkého prekvapenia v Bürgenstocku“ podujatie „pravdepodobne neprinesie veľa dôsledkov“. „Napriek tomu je švajčiarsky samit pre Ukrajinu a jej spojencov príležitosťou zdôrazniť to, čo Valné zhromaždenie OSN uznalo v roku 2022 a zopakovalo vo svojej rezolúcii z februára 2023 o spravodlivom mieri na Ukrajine: Ruská totálna agresia je hrubým porušením medzinárodného práva,“ uviedla skupina.
Správy z predchádzajúceho dňa 14. 6. 2024:
18:45 Zelenskyj: Putinove podmienky na prímerie sú ultimátami, rozpráva ako Hitler
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok odmietol podmienky šéfa Kremľa Vladimira Putina na okamžité prímerie na Ukrajine a začiatok rokovaní o ukončení vojny. Označil ich za ultimáta a Putinove návrhy prirovnal k politike nacistického vodcu Adolfa Hitlera. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Putin počas piatkovej schôdzky s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí stanovil aktuálne podmienky Ruska na ukončenie vojny. Ruský líder prisľúbil, že ak Kyjev pristúpi na podmienku stiahnutia svojich vojsk zo štyroch ukrajinských oblastí - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej - nariadi okamžité zastavenie paľby a začne mierové rokovania. Moskva tieto oblasti predvlani nelegálne anektovala, ale ovláda len časti z nich.
Ďalšou podmienkou na začiatok mierových rokovaní je, aby sa Ukrajina zriekla ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) a zaviazala sa ostať neutrálnou. Putinov návrh počíta aj so zrušením sankcií uvalených na Rusko.
„Tieto posolstvá sú ultimátami. Putin ide rovnakou cestou (ako Hitler),“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre taliansku spravodajskú televíziu Sky TG24.
Podľa Zelenského nemožno Putinovým vyhláseniam veriť. Naopak, Zelenskyj je presvedčený, že Putin sa neuspokojí so zabratím štyroch ukrajinských oblastí a svoje požiadavky bude stupňovať, ako to bolo v prípade nacistického vodcu. "Dnes už hovorí o štyroch oblastiach, predtým to bol (len) Krym a Donbas," dodal.
Ruský prezident svoje podmienky predstavil v predvečer mierového samitu vo Švajčiarsku, na ktorý Moskva nebola pozvaná, avšak jeho cieľom je podľa organizátorov definovať plán, ako do procesu v budúcnosti zapojiť Kyjev aj Moskvu.
14:00 Putin je pripravený rokovať, ak Kyjev stiahne vojakov a vzdá sa členstva v NATO
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok povedal, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, na ktoré si Moskva nárokuje. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
SITA/AP PHOTO/ALEXANDER ZEMLIANICHENKO
„Hneď, ako Kyjev oznámi, že je pripravený urobiť to a začne skutočne sťahovať vojakov a oficiálne sa vzdá plánov na pripojenie sa k NATO, okamžite - doslova v tej minúte - zastavíme paľbu a začneme rokovania,“ povedal Putin na stretnutí s ruskými diplomatmi. Viac na tomto odkaze.
13:00 ISW: Krym sa môže stať neudržateľný ako základňa pre ruskú armádu
Pretrvávajúce ukrajinské útoky proti ruským vojenským objektom na okupovanom Kryme podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zreteľne nútia ruskú armádu vyčleňovať pre Krym dodatočné prostriedky protivzdušnej obrany s cieľom brániť existujúce základne a logistickú infraštruktúru.
Inštitút však dospel k záveru, že presun ruských systémov protivzdušnej obrany na Krym znamená väčšiu zraniteľnosť tejto ruskej techniky. Ďalšie ukrajinské útoky proti takýmto prostriedkom protivzdušnej obrany môžu podľa ISW spôsobiť, že polostrov bude neudržateľný ako základňa pre ruskú armádu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
ISW v tejto súvislosti pripomína, že podľa časopisu Forbes je pre Moskvu na Kryme čoraz ťažšie brániť leteckú základňu Belbek. Podľa časopisu ukrajinská armáda totiž napríklad 12. júna pravdepodobne poškodila časti štyroch alebo piatich ruských systémov S-400.
9:00 Ruskí okupanti prišli o ďalších viac ako 1 200 vojakov
V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 524 060 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 250 vojakov, osem tankov, 26 bojových obrnených vozidiel, 48 delostreleckých systémov a 60 vozidiel a palivových nádrží.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 936 tankov, 15 234 bojových obrnených vozidiel, 18 854 vozidiel a palivových nádrží, 13 818 delostreleckých systémov, 1 101 odpaľovacích raketových systémov, 849 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 359 lietadiel, 11 097 dronov, 2 286 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 310 kusov špeciálnej techniky.
8:30 Bojová brigáda zajala v Charkivskej oblasti desiatky ruských vojakov
Významná ukrajinská bojová brigáda údajne zajala desiatky ruských vojakov uprostred bojov v Charkivskej oblasti na východe Ukrajiny. Referuje o tom web news.sky.com.
Na záberoch zverejnených ukrajinskou 3. útočnou brigádou vidieť ruských vojakov sediacich v školskej miestnosti. Ukrajinská brigáda uviedla, že vojaci boli zajatí počas bojových operácií v okolí ukrajinského mesta Vovčansk.
Údaje zo sociálnych sietí už predtým informovali o značnom počte ruských jednotiek, ktoré sa minulý týždeň vzdali v Charkivskej oblasti po protiútokoch ukrajinských útočných jednotiek pechoty.
Regionálne velenie ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia tiež tvrdilo, že v priebehu necelého týždňa bolo v oblasti zajatých viac ako 60 ruských vojakov.
8:00 NATO: Rusko má „astronomicky vysoké“ straty v Charkivskej oblasti, mesačne naverbuje asi 30-tisíc nových vojakov
Ruské sily utrpeli počas májovej ofenzívy v Charkivskej oblasti obrovské straty. Ako referuje web Ukrajinská pravda, pod podmienkou anonymity to uviedol predstaviteľ Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ktorý podotkol, že v máji bolo každý deň v boji zabitých priemerne tisíc ruských vojakov.
„Tiež by som dodal, že zisky v Charkivskej oblasti zrejme prišli pre Rusko za dosť vysokú cenu. Rusko pravdepodobne v máji utrpelo straty takmer tisíc ľudí denne, čo je dosť astronomické číslo,“ uviedol predstaviteľ aliancie. Zdôraznil, že Rusku sa ani tentoraz nepodarilo splniť svoj cieľ v Charkivskej oblasti. Tým bolo vytvorenie nárazníkovej zóny, ktorú požadoval ruský vodca Vladimir Putin.
Front v tejto oblasti je podľa predstaviteľa NATO stabilizovaný a územia kontrolované Ruskom sú rozdrobené. „Preto z dlhodobého hľadiska budú víťazstvá Ruska v tejto oblasti výrazne obmedzené,“ dodal.
Predstaviteľ NATO uviedol, že Rusko si v súčasnosti udržuje kvantitatívnu výhodu oproti Ukrajine v oblasti munície, personálu a vybavenia. Poznamenal, že Rusko má kapacitu na nábor až 30-tisíc nových vojakov každý mesiac. „Rusi pravdepodobne každý mesiac naverbujú asi 30-tisíc nových vojakov, takže môžu pokračovať v pokrytí svojich obrovských strát,“ uviedol predstaviteľ.
Správy z predchádzajúceho dňa 13. 6. 2024:
20:00 Ukrajina podpísala s Japonskom bezpečnostnú dohodu v hodnote 4,5 miliardy dolárov
Ukrajina a Japonsko vo štvrtok podľa očakávania podpísali bezpečnostnú dohodu na okraji samitu G7 v Taliansku. Referuje o tom web news.sky.com.
„V roku 2024 Japonsko poskytne Ukrajine 4,5 miliardy dolárov a bude nás naďalej podporovať počas celého desaťročného obdobia platnosti dohody,“ povedal Volodymyr Zelenskyj, keď dohodu oznámil.
„To zahŕňa bezpečnostnú a obrannú pomoc, humanitárnu pomoc, technickú a finančnú spoluprácu, ako aj spoločné úsilie o mierový vzorec,“ dodal. „Dohoda navyše zahŕňa sankcie voči agresorovi a snahu brať agresora na zodpovednosť.“
19:10 Západ pošle Ukrajine 152-milimetrové delostrelecké náboje, oznámilo Holandsko
Západní spojenci pošlú Ukrajine 152-milimetrové delostrelecké granáty za približne 350 miliónov eur. Oznámilo to holandské ministerstvo obrany po štvrtkových rokovaniach ministrov obrany NATO, ktorí do piatka zasadajú v Bruseli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Muníciu zaobstarajú prostredníctvom Medzinárodného fondu pre Ukrajinu (IFU), ktorý využíva finančné príspevky viacerých krajín vrátane Holandska. „Ukrajina dosiaľ dostávala najmä 155-milimetrové náboje do húfnic darovaných Západom. Táto krajina však disponuje aj delostrelectvom s kalibrom 152 milimetrov. Vďaka novej zásielke tak bude môcť lepšie využiť aj tieto zbrane,“ priblížilo holandské ministerstvo.
18:45 Rusko v rámci vojenskej taktiky úmyselne vyhladovalo civilistov v Mariupoli, tvrdia právni experti
Medzinárodní právni experti tvrdia, že ruské sily zámerne použili hladovanie civilistov ako vojenskú taktiku počas 85-dňového obliehania Mariupoľa v období od marca do mája predminulého roka. Referuje o tom web news.sky.com s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu Global Rights Compliance (GRC).
Uvedená inštitúcia uviedla, že ruské sily „systematicky útočili na objekty nevyhnutné pre prežitie civilného obyvateľstva“, ako sú potraviny, voda, energia a prístup k zdravotnej starostlivosti. Ruskí vojaci zároveň preťali evakuačné trasy a zablokovali príchod humanitárnej pomoci, uvádza sa v 76-stranovej správe GRC.
SITA/AP PHOTOVianoce 2022 v Mariupoli
Hladovanie civilistov „odobratím predmetov nevyhnutných na ich prežitie“ ako vojenská taktika je podľa Medzinárodného trestného súdu definované ako vojnový zločin. „Stretli sme sa s niekoľkými strašnými prípadmi, keď starší ľudia zomreli vo vlastných bytoch pre nedostatok vody alebo preto, že im bola zima, pretože v Mariupoli nebolo kúrenie,“ povedala Olha Mackivová, ukrajinská právna poradkyňa z GRC.
Medzinárodný trestný súd má jurisdikciu nad vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a genocídou, ak boli spáchané na území Ukrajiny. Súd doteraz vydal štyri zatykače súvisiace s Ukrajinou, vrátane ruského vodcu Vladimira Putina. Moskva vždy popierala, že by sa jej vojaci zamerali na civilistov na Ukrajine.
17:00 Nórsko dodá Ukrajine muníciu do granátometov
Nórsko poskytne Ukrajine muníciu do granátometov za zhruba 42 miliónov eur. Oznámil to nórsky minister obrany Bjørn Arild Gram. Minister dodal, že ide o pomoc na základe žiadosti Kyjiva. „Ukrajina veľmi potrebuje všetky druhy munície a požiadala konkrétne o to, čo teraz dodávame," povedal Gram pre vysielaciu spoločnosť NRK. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Minister dodal, že Nórsko nedávno Ukrajine poskytlo ručné granáty v hodnote 4,7 milióna eur a muníciu do ostreľovacích zbraní v hodnote 260-tisíc eur.
16:20 NATO schválilo misiu zameranú na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie údajne vo štvrtok schválili misiu zameranú na výcvik a bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Informuje o tom agentúra DPA odvolávajúca sa na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov NATO.
Misia nazvaná Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) by predstavovala prvé poskytnutie takejto pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO. Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali pomoc prostredníctvom svojej neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.
Takýto presun zodpovednosti je jedným z prvkov rozsiahlejšieho diskutovaného návrhu, aby spojenci NATO prijali určitý dlhodobý záväzok týkajúci sa podpory pre Ukrajinu.
14:35 Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili desať civilistov
Desať ukrajinských civilistov zahynulo a 38 ďalších utrpelo zranenia pri ruských útokoch na Ukrajinu počas uplynulého dňa. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje štvrtkové správy regionálnych úradov.
Ruský útok na obytnú štvrť v meste Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti si vyžiadal deväť mŕtvych a 32 zranených vrátane piatich detí, uviedol šéf mestskej vojenskej administratívy Oleksandr Vilkul. Celkovo hospitalizovali 13 ľudí, z toho päť vo vážnom stave a jedného v kritickom. O život prišiel aj jeden človek v dedine Hostre v okrese Petrovsk v Doneckej oblasti, oznámil gubernátor oblasti Vadym Filaškin.
14:10 Británia prisľúbila Ukrajine 286 miliónov eur, uviedol Sunak na samite G7
Britský premiér Rishi Sunak počas samitu lídrov G7 v Taliansku oznámil, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine finančnú podporu vo výške až 286 miliónov eur. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Vojna na Ukrajine je podľa britského premiéra v kritickom bode a spojenci Kyjeva „musia urobiť všetko potrebné, aby tento ilegálny konflikt ukončili“. Financie sú určené na pokrytie bezprostredných humanitárnych, energetických a stabilizačných potrieb.
SITA/BENJAMIN CREMEL, POOL PHOTO VIA AP
„Vo svojom úsilí podporovať Ukrajinu a ukončiť nezákonnú vojnu (ruského prezidenta Vladimira) Putina musíme byť v tejto dôležitej chvíli rozhodní a tvoriví,“ uviedol v spojitosti s touto podporou Sunak, ktorého vyjadrenie sprostredkovala ešte v stredu britská vláda.
Británia sa od začiatku invázie zaviazala poskytnúť Ukrajine celkovo 12,5 miliárd libier, z čoho 7,6 miliárd predstavuje vojenská pomoc, píše AP. Sunak zároveň podporil plán G7 na použitie zmrazených ruských aktív v rámci obnovenia Ukrajiny.
7:50 Lídri G7 sa dohodli - Ukrajina dostane 50 miliárd dolárov, pomôžu ruské aktíva
Štáty skupiny G7 sa predbežne dohodli, že Ukrajine do konca tohto roku zabezpečia 50 miliárd dolárov, ktoré získajú s pomocou zmrazených ruských aktív. S odvolaním na predstaviteľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom v stredu informovala agentúra AFP, uvádza TASR.
Americký Biely dom ešte v utorok avizoval, že počas nadchádzajúceho samitu G7, ktorý sa uskutoční od štvrtka do soboty v Taliansku, lídri oznámia aj ďalšie opatrenia vrátane nových sankcií a kontrol týkajúcich sa vývozu v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu.
Krajiny G7 podľa AFP zvažujú možnosti použitia výnosov z úrokov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, aby prostredníctvom nich pomohli Kyjevu. Tieto aktíva majú hodnotu 325 miliárd dolárov. Výnosy z úrokov by mali slúžiť ako zábezpeka na získanie pôžičky pre Kyjev v hodnote do 50 miliárd dolárov.
„Máme dohodu,“ uviedol v stredu nemenovaný francúzsky predstaviteľ s tým, že išlo o iniciatívu USA. Ak však podľa neho budú ruské aktíva z nejakého dôvodu odblokované alebo výnosy z nich nebudú stačiť na financovanie pôžičky, krajiny G7 budú musieť zvážiť, ako si náklady podelia.
Informácie z predchádzajúceho dňa 12. 6. 2024:
19:45 Raketový útok na Kryvyj Rih má už osem obetí, štyri osoby sú nezvestné
Na najmenej osem stúpol v stredu počet obetí ruského raketového útoku na mesto Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny. Viac než dve desiatky ďalších osôb utrpeli zranenia, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil videozáznam zachytávajúci miesto útoku v jeho rodnom meste, na ktorom bolo vidieť záchranárov prehľadávajúcich trosky a pátrajúcich po možných preživších.
„Počet obetí stúpol na osem, 21 ľudí vrátane dvoch detí utrpelo zranenia. Ďalší štyria ľudia sú nezvestní,“ uviedol na sociálnych sieťach ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
Zelenskyj v príspevku na Telegrame vyzval spojencov Ukrajiny, aby jej zvýšili dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany. „Moderné systémy protivzdušnej obrany dokážu poskytnúť maximálnu ochranu ľuďom, našim mestám a našim pozíciám. A my ich potrebujeme čo najviac,“ napísal.
Kryvyj Rih, ktorý mal pred vojnou približne 635.000 obyvateľov, je terčom útokov od začiatku ruskej vojenskej invázie vo februári 2022. Mesto leží v priemyselnej Dnepropetrovskej oblasti, kde počas nočných ruských dronových útokov utrpeli podľa tamojších predstaviteľov zranenia traja civilisti vrátane 13-ročného chlapca.
17:30 Deštrukcia po ruskom útoku na Kryvyj Rih
Щодня й щогодини російський терор доводить, що Україна разом з партнерами має посилювати ППО.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) June 12, 2024
Ракетний удар росіян по Кривому Рогу. На цей момент 11 поранених людей і 6 загиблих. Мої співчуття родинам і близьким загиблих. На місці працюють усі необхідні служби.
Сучасні системи… pic.twitter.com/nVcPsknwf9
17:25 Ruský útok na Kryvyj Rih si vyžiadal najmenej sedem životov
Najmenej sedem obetí na životoch a 20 zranených si v stredu vyžiadal ruský raketový útok na juhoukrajinské mesto Kryvyj Rih, oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Každý deň a každú hodinu ruský teror dokazuje, že Ukrajina by mala spoločne so svojimi partnermi posilniť protivzdušnú obranu,“ napísal na platforme Telegram Zelenskyj, ktorý sám pochádza z Kryvého Rihu.
Prezident zverejnil aj videozáznam, na ktorom hasiči bojujú s plameňmi a záchranári zdvíhajú z trosiek betónový blok. Jedného muža odtiaľ vynášali na nosidlách, píše Reuters.
Južné velenie ukrajinských ozbrojených síl v súvislosti s raketovým útokom Ruska na Kryvyj Rih spresnilo, že poškodená je administratívna budova a bytovka.
11:15 Ukrajina zničila všetkých 24 dronov, ktorými Rusko v noci útočilo na jej územie
Ukrajinská armáda zostrelila v noci na stredu všetkých 24 dronov, ktoré na jej územie vypustilo Rusko, a päť zo šiestich vypálených rakiet. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. Ukrajinská armáda v stredu informovala, že Rusko v stredu skoro ráno útočilo aj na hlavné mesto Kyjev. Protivzdušná obrana údajne zničila všetky rakety aj drony, ktoré sa blížili k hlavnému mestu.
Kyjevská samospráva neskôr informovala, že úlomky rakiet poškodili priemyselný objekt, v ktorom následne vypukol požiar. Pri útoku na Kyjev utrpel zranenia tiež jeden obyvateľ mesta a bol poškodený dom, garáž, čerpacia stanica a sklad. Sirény varujúce pred vzdušným útokom zneli naprieč Ukrajinou niekoľko hodín. V dôsledku ruských útokov pritom Ukrajina hlásila niekoľkých zranených zo šiestich oblastí. Sirény boli aktivované aj v oblastiach pri hraniciach s Poľskom. Do vzduchu v rámci preventívnych opatrení vzlietli aj poľské a spojenecké stíhačky.
Jedného mŕtveho a troch zranených však v stredu skoro ráno hlásili v dôsledku ukrajinského ostreľovanie aj z mesta Šebekino v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. „Muž zomrel na mieste v dôsledku svojich poranení pred príchodom zdravotníkov,“ uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Dodal, že dvaja ľudia, ktorí pri útoku utrpeli zranenia, boli prevezení do nemocnice.
Podľa Gladkova Ukrajina Šebekino ostreľovala niekoľkými raketometmi a poškodených bolo šesť rodinných domov a 11 bytoviek.
Reuters upozorňuje, že informácie nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa bezprostredne nevyjadrila. Rusko i Ukrajina popierajú útoky na civilné ciele. Kyjev pritom tvrdí, že jeho útoky na územie Ruska majú podkopať ruské vojnové snahy ničením vojenskej, energetickej a dopravnej infraštruktúry.
9:15 Padlo ďalších takmer tisíc ruských vojakov
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjiva Rusko stratilo 980 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 521 830, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 11 obrnených bojových vozidiel pechoty a 46 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo už 7 911 tankov, 15 187 obrnených bojových vozidiel pechoty a 13 736 delostreleckých systémov.
9:00 Partizáni vraj zničili v Moskovskej oblasti ruskú satelitnú komunikačnú stanicu
Partizánske hnutie Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš zničilo v Moskovskej oblasti ruskú satelitnú komunikačnú stanicu. Ako referuje web Kyiv Independent, skupina Ateš o tom informovala v stredu na Telegrame. Zverejnila tiež video, na ktorom vidieť príslušníka hnutia, ako nalieva horľavú kvapalinu na komunikačný satelit R-441 Liven, ktorý sa následne vznietil.
K incidentu údajne došlo v okrese Klin v Moskovskej oblasti, približne 85 kilometrov severozápadne od ruskej metropoly. Podľa skupiny Ateš bola komunikačná stanica súčasťou 584. gardového protilietadlového raketového pluku a slúžila ako súčasť systémov protivzdušnej obrany regiónu.
Ateš vo svojom príspevku na sociálnej sieti uviedol, že „systémy protivzdušnej obrany celej Moskovskej oblasti boli oslabené“ v dôsledku útoku. Kyiv Independent nevedel nezávisle overiť tvrdenia a nemohol určiť, kedy k incidentu došlo. Ukrajinská armáda údajný útok nekomentovala.
Správy z predchádzajúceho dňa 11. 6. 2024:
18:00 Von der Leyenová: Ukrajina dostane toto leto od EÚ 3,4 miliardy eur
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok na konferencii o obnove Ukrajiny, ktorá sa koná v Berlíne, sľúbila, že Kyjev dostane 500 miliónov eur na opravu energetických zariadení poškodených ruskými útokmi a tisíc solárnych panelov a generátorov.
Podľa britskej stanice BBC von der Leyenová spresnila, že európskym partnerom sa podarilo zozbierať približne 500 miliónov eur na urgentné opravy poškodenej energetickej infraštruktúry. Okrem toho poskytnú Ukrajine ďalších 1000 generátorov na výrobu elektriny a prepravených tam bude aj tisíc solárnych panelov.
Cieľom EÚ je pomôcť decentralizovať ukrajinský energetický systém a zvýšiť tak jeho udržateľnosť, doplnila von der Leyenová, ktorá súčasne oznámila, že v rámci programu obnovy a modernizácie v júni EÚ pridelí Ukrajine 1,9 miliardy eur.
Podľa BBC von der Leyenová okrem toho uviedla, že Ukrajine bude už v júli prevedený prvý balík jeden a pol miliardy eur zo zmrazených ruských aktív. Spresnila, že približne "90 percent (z tejto sumy) pôjde na obranu, desať percent na obnovu".
Skupina medzinárodných partnerov Ukrajiny vrátane Nemecka v utorok na konferencii v Berlíne oznámila aj spustenie programu odbornej prípravy ľudí z Ukrajiny, najmä mladých, pripravených pomôcť pri obnove svojej vlasti. Informovala o tom nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová.
Podľa agentúry DPA sa predpokladá, že program bude trvať tri roky a je primárne zameraný na mladých ľudí, vnútorne presídlené osoby a ženy. Partneri Ukrajiny - jednotlivé štáty, medzinárodné organizácie a obchodné skupiny - tento projekt podporia sumou 700 miliónov eur.
15:40 Rusko tvrdí, že dobylo ďalšie dve východoukrajinské dediny; Kyjev to nekomentuje
Ruská armáda v utorok vyhlásila, že jej jednotky obsadili na východe Ukrajiny ďalšie dve dediny: Arťomovku na území samozvanej proruskej Luhanskej ľudovej republiky a Tymkivku v Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda tieto správy nekomentovala, uvádza TASR.
Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, podotkla, že ruská armáda vo svojej zvodke použila pre jednu z dedín - Arťomovku - jej ruský názov používaný do roku 2016, nie ukrajinský Miasožarivka.
Tymkivka leží neďaleko mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde ruská armáda v máji spustila svoju ofenzívu. Táto obec sa nachádza súčasne asi 120 kilometrov východne od oblastnej metropoly Charkov.
Miasožarivka leží na severe Ruskom čiastočne okupovanej Luhanskej oblasti, o ktorej Rusko tvrdí, že ju anektovalo, a ktorá sa rozprestiera neďaleko hraníc s Charkovskou oblasťou.
13:40 Nemecko a Ukrajina podpísali vyhlásenie o podpore pri obnove Ukrajiny
Ministri financií Ukrajiny a Nemecka v utorok podpísali spoločné vyhlásenie o vzájomnej spolupráci pri podpore obnovy Ukrajiny v prípade ukončenia vojny s Ruskom. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Nemecký minister financií Christian Lindner uviedol, že pomoc zo strany jeho krajiny sa nevzťahuje len na prostriedky, ktoré Ukrajina potrebuje na víťazstvo vo vojne. „Chceme prispieť teraz, aby sa Ukrajina prostredníctvom svojej obnovy mohla vydať na cestu budúceho rastu,“ povedal na darcovskej konferencii na obnovu Ukrajiny v Berlíne.
I addressed Ukraine Recovery Conference #URC2024 and emphasized the importance of comprehensive efforts to defend Ukraine, ensure societal resilience, and preserve our common European way of life against Russian aggression.
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) June 11, 2024
Podpora sa podľa jeho slov ďalej okrem finančných zdrojov vzťahuje aj na budovanie inštitucionálnych kapacít na podporu súkromných spoločností a investícií.
Na utorkovej konferencii sa zúčastňuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý pre svoju krajinu žiadal viac systémov protivzdušnej obrany. Takisto upozornil na útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.
10:00 Zelenskyj popiera ruské dobytie dediny v Sumskej oblasti, ruská vlajka bola zničená
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ruské vyhlásenia o dobytí dediny Ryživka v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Vyhlásil, že ruská vlajka bola zničená a v dedine nie sú žiadni okupanti. Údajné dobytie dediny Ryživka bola propagandistická operácia ruskej strany. Referuje o tom web orf.at.
Šéf ruskej Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov v nedeľu večer tvrdil, že čečenská špeciálna jednotka dobyla pohraničnú dedinu Ryživka v Sumskej oblasti a ukrajinským jednotkám navyše spôsobila značné straty. Vojenskí pozorovatelia však toto tvrdenie rýchlo spochybnili, hoci nevylúčili možnosť postupu ruských sabotážnych jednotiek na ukrajinské územie.
Už týždne sa špekuluje o otvorení ďalšieho frontu ruskými jednotkami v Sumskej oblasti. Cieľom takejto akcie je z pohľadu Moskvy preťaženie ukrajinských obrancov.
Rusko medzičasom oznámilo dobytie dediny Staromajorske v Doneckej oblasti. Tá sa spolu so susednou dedinou Urožajne stala už minulé leto miestom ostrých bojov počas ukrajinskej protiofenzívy. Ukrajina vtedy dobyla dediny späť, ale Rusko to spočiatku popieralo.
Správy z predchádzajúceho dňa 10. 6. 2024:
14:50 Na Kryme zasiahli ruské prápory protivzdušnej obrany S-400 a S-300
Ukrajinské sily zasiahli na okupovanom Kryme ruské prápory protivzdušnej obrany S-400 a S-300.Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.
„Ukrajinské obranné sily v noci nadnes úspešne zasiahli jeden protilietadlový raketový prápor S-400 patriaci útočníkom pri Džankoji a dva nepriateľské protilietadlové raketové prápory S-300 pri Čornomorskom a Jevpatoriji,“ uviedol generálny štáb. Protivzdušná obrana Rusov na Kryme podľa neho utrpela ťažké straty.
Ruské sily nezachytili ani jednu z vystrelených rakiet, tvrdí generálny štáb. Po úderoch ukrajinských rakiet radary S-300/S-400 podľa neho okamžite predstali fungovať a vo všetkých troch oblastiach tiež začala vybuchovať munícia.
14:00 Rusi pri Charkivskej oblasti nasadzujú protiústupové jednotky
Ruská armáda nasadila na hraniciach svojej krajiny s ukrajinskou Charkivskou oblasťou takzvané blokačné protiústupové jednotky tvorené kadyrovcami, čiže príslušníkmi prokremeľských síl čečenského vodcu Ramzana Kadyrova. Ich cieľom je zabrániť ústupu alebo dezerciám ruských vojakov. Ako informuje web Ukrajinská pravda, povedal to hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia Nazar Vološyn pre národnú ukrajinskú televíziu.
„Koniec-koncov sily nepriateľa utrpeli straty a sú porazené. Takže na podporu ich akcií je nepriateľ nútený manévrovať s rezervami, presúvať jednotky k blízkosti našej štátnej hranice a dopĺňať svoje sily a techniku," dodal Vološyn.
13:30 Povolenia zasiahnuť Rusko americkými zbraňami znižujú takzvanú nedotknuteľnú oblasť o 16 %
Obmedzené povolenia na zasiahnutie cieľov v Rusku zbraňami poskytnutými USA znížili ruský bezpečný priestor o 16 %. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena mierne upravila svoju politiku, aby umožnila Ukrajine používať zbrane dodané USA na zacielenie vybraných ruských vojenských pozícií v rámci obmedzenej časti ruského územia pri hraniciach s Ukrajinou. Táto úprava znížila rozsah zabezpečenej pozemnej oblasti Ruska o 16 %.
„Politika USA naďalej chráni veľkú väčšinu ruského operačného tyla a hlbokého tyla a politika USA zakazuje Ukrajine používať ATACMS kdekoľvek v Rusku,“ uvádzajú analytici z ISW.
Politika USA, ktorá Ukrajine obmedzuje používanie týchto zbraní, v skutočnosti vytvorila akúsi „svätyňu“. Hoci je toto územie v dosahu zbraní poskytnutých USA, zostáva toto územie v dôsledku týchto obmedzení nedotknuté ukrajinskými údermi. Rusko využíva túto „svätyňu“ na ochranu svojich bojových síl, infraštruktúry velenia a riadenia, logistiky a podporných služieb, ktoré sú nevyhnutné pre jeho operácie na Ukrajine.
Odborníci z ISW naznačujú, že ukrajinské sily by mohli potenciálne zasiahnuť akékoľvek legitímne ruské vojenské ciele v dosahu systémov HIMARS v ruských oblastiach Belgorod, Kursk a Brjansk. Či však Ukrajina má oprávnenie na uskutočnenie takýchto úderov, zostáva neisté.
13:00 Časť stíhačiek F-16 darovaných Kyjivu zostane ako rezerva v zahraničí
Určitý počet stíhačiek F-16, ktoré Ukrajine darujú jej západní spojenci, bude umiestnený na leteckých základniach v zahraničí. Ako informuje web Kyiv Independent, povedal to vysokopostavený dôstojník velenia ukrajinských vzdušných síl Serhij Holubcov pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.
„Určitý počet lietadiel bude na leteckých základniach mimo Ukrajiny. A to bude naša rezerva, ak bude potrebné pri bežnej údržbe chybné lietadlá vymeniť," konštatoval Holubcov. Počet lietadiel, ktoré budú na Ukrajine, bude závisieť od počtu vycvičených pilotov, dodal.
Niekoľko krajín Severoatlantickej aliancie sa zaviazalo dodať Ukrajine desiatky amerických stíhačiek F-16. Prvé tieto stroje by malo Kyjivu počas tohtoročného leta dodať Dánsko.
9:00 Útok na ruské letisko Achtubinsk zrejme zničil dve stíhačky Su-57
Ukrajina pri víkendovom útoku na letisko Achtubinsk v Astrachánskej oblasti na juhu Ruska možno zničila aj ďalšiu stíhačku Su-57. Hovorca ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Andrij Jusov to povedal v nedeľu v televíznom vysielaní. Podľa neho existujú predbežné informácie, že pri útoku mohli byť zničené dve lietadlá Su-57, a rozviedka má aj informácie o nenahraditeľných stratách a zranených z radov okupantov. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Už skôr vojenská spravodajská služba informovala, že ukrajinské sily po prvýkrát zasiahli stíhačku Su-57 na ruskom území, keď zasiahli spomenuté letisko nachádzajúce sa 589 kilometrov od frontovej línie.
Jusov uviedol, že vojenská rozviedka nemôže poskytnúť viac podrobností o operácii, ale povedal, že zničenie „ultramoderného“ lietadla Su-57 je víťazstvom Ukrajiny. Povedal tiež, že treba očakávať ďalšie údery na ruské vojenské letiská.
Stroj Su-57 je najmodernejšou ruskou stíhačkou a v ruskom letectve je ich len niekoľko kusov.
wikipediaSu-57
8:30 Vojenské lietadlo prvýkrát zasiahlo cieľ v Rusku
Ukrajinské vojenské lietadlo v nedeľu prvýkrát zasiahlo cieľ na ruskom území. Ukrajinský vojenský zdroj pod zárukou anonymity potvrdil zásah „ruského veliteľského uzla“ v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí so severovýchodnou Ukrajinou. TASR informuje podľa správy britskej spravodajskej televízie Sky News.
Bezprostredne nebolo jasné, či to bola západná zbraň, ani aký typ munície bol použitý. Podľa nových pokynov schválených prezidentom Joeom Bidenom americkú muníciu na ruskej pôde možno použiť pri obrane mesta Charkov.
Aj niektorí ďalší západní spojenci nedávno ukrajinským ozbrojeným silám dovolili použiť nimi dodané zbrane aj na útoky proti vojenským cieľom v Rusku. Podľa ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva lorda Camerona je na Ukrajine, aby sa rozhodla, ako použije britské zbrane. Ide napríklad o riadené strely Storm Shadow, ktoré môžu odpaľovať aj ukrajinské lietadlá.
Ruské ministerstvo obrany cez víkend uviedlo, že jeho sily zostrelili niekoľko ukrajinských bezpilotných lietadiel v Belgorodskej oblasti. Nebolo jasné, či išlo o súčasť rovnakého útoku. Ukrajina cez víkend podnikla aj niekoľko ďalších útokov bezpilotných lietadiel hlboko na ruskom území.
Ukrajina oznámila aj zásah ruskej výsadkovej lode triedy Ropucha. Ukrajinský vojenský zdroj uviedol, že v sobotu večer ukrajinské sily podnikli "koordinovaný úder" proti lodi, ktorá sa nedávno presunula do Azovského mora z Čierneho mora.
„Tento úspešný útok ukazuje Rusom, že nemôžu slobodne operovať ani v Čiernom mori, ani na východe,“ dodal zdroj. Podľa neho ide o piatu zo siedmich výsadkových lodí triedy Ropucha, ktoré ukrajinské útoky potopili alebo „sú neschopné prevádzky.“ Ruská armáda používa lode triedy Ropucha na prepravu munície a zásob do okupovaného mesta Mariupol na ďalší tranzit na miesta bojov, uvádza zdroj.
„Zmarením ruských dodávok munície a kľúčových vojenských dodávok tento úder priamo podporí ukrajinské jednotky v ich pokračujúcom boji, “ uviedol zdroj.
Správy z predchádzajúcich dní si môžete prečítať tu.