súd v rozhodnutí reagujúcom na sťažnosť Ukrajiny uviedol, že z ruskej strany došlo okrem iného k porušeniu práva na život, k neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu, obmedzeniu slobody náboženského vyznania či porušeniu práva na slobodu prejavu.

Prípad sa týkal aj obvinení Moskvy z prenasledovania Ukrajincov pre ich politické postoje či prokyjevskú politickú činnosť, ktorej sa venovali prevažne na Kryme, ale aj v iných častiach Ukrajiny či Ruskej federácie.

Rusko už v minulosti odmietlo obvinenia z toho, že na polostrove porušuje práva ľudí a utláča politických oponentov.

„Súd jednomyseľne rozhodol, že Rusko musí urýchlene prijať opatrenia, ktoré zaistia bezpečný návrat príslušných väzňov, ktorých presunuli z Krymu do väzenských zariadení na území Ruskej federácie,“ oznámil ESĽP.

Štrasburský súd vopred avizoval, že prípad sa nebude zaoberať zákonnosťou samotnej anexie polostrova. Zohľadnil však prítomnosť ruských vojenských jednotiek na Kryme v januári až marci 2014, keď na územie prišli bez súhlasu Ukrajiny.

Rusko rozhodnutia ESĽP odmieta, pričom ho po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022 vylúčili z Rady Európy. V dôsledku toho sa naň nevzťahuje ani Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý presadzuje tento súd v Štrasburgu. ESĽP však môže naďalej rozhodovať o udalostiach, ku ktorým došlo pred vylúčením Ruska. Prípad Krymu sa datuje do marca 2014, Rusko zbavili členstva v RE v marci 2022.