lídri členských krajín EÚ, ktorí rokujú o obsadení najvyšších pozícií v euroinštitúciách, súhlasia s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) na druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie (EK). V utorok to uviedla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovaných diplomatov zapojených do procesu rokovaní, informuje bruselský spravodajca TASR.
Zhoda šéfov vlád a štátov podľa DPA panuje aj na tom, že portugalský expremiér z rodiny európskych socialistov António Costa bude budúcim predsedom Európskej rady, kde nahradí Belgičana Charla Michela.
Podľa očakávaní by sa novou šéfkou diplomacie EÚ mala stať estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá politicky zastupuje tábor európskych liberálov a centristov.
Európsky parlament si bude voliť nové vedenie na plenárnej schôdzi v Štrasburgu v dňoch 16. až 19. júla, pričom sa očakáva, že predsednícke kreslo na najbližšieho dva a pol roka obsadí opäť Roberta Metsolová za tábor EPP.
Dohoda na uvedených menách prichádza ešte pred dvojdňovým samitom EÚ. Národní lídri vo štvrtok a piatok v Bruseli definitívne rozhodnú, kto bude šéfovať inštitúciám Európskej únie na nasledujúcich päť rokov.
Aby bola von der Leyenová naozaj nominovaná, potrebuje podporu kvalifikovanej väčšiny, čiže súhlas lídrov z najmenej 20 členských krajín, ktoré zastupujú 65 percent obyvateľov Únie.
Spolu 13 lídrov členských krajín EÚ zastupuje politické strany, ktoré sú pridružené k Európskej ľudovej strane, traja lídri sú z tábora socialistov a piati zastupujú liberálov.
Po nominácii Európskou radou bude von der Leyenová musieť získať aj väčšinový súhlas poslancov nového Európskeho parlamentu.
vysvetlenie Juraja Petroviča
Zvolenie Ursuly von der Leyenovej za šéfku komisie na druhé funkčné obdobie sa vzhľadom na víťazstvo CDU/CSU a posilneniu frakcie EPP v eurovoľbách očakáva, takže nie je prekvapením, že najnovšie správy pravdepodobnosť jej vymenovania potvrdzujú.
Vymenovanie Kaje Kallasovej za ministerku zahraničných vecí Únie by bolo veľmi dobrou správou. Estónsko, ktoré sa až začiatkom 90. rokov vymanilo spod priamej sovietskej nadvlády, má v najdôležitejších otázkach dneška, vrátane postoja k Putinovskému Rusku a jeho agresii voči Ukrajine, jasno. Kaja Kallasová tieto postoje prezentovala už počas výkonu funkcie premiérky a dá sa očakávať, že tento postoj bude presadzovať aj na úrovni Únie. Pochopiteľne to bude neporovnateľne ťažšie, ale je dôležité, že tejto oblasti bude šéfovať niekto s jasnými postojmi a prioritami. Ide aj o dôležitý signál smerom k Rusku, ktoré dúfalo, že voľby do Európskeho parlamentu posilnia jeho proxy zástupcov – politické strany, ktoré priamo (aj finančne) podporoval Putinovský režim, alebo také, ktoré majú očividne proruské postoje. Tieto strany síce posilnili svoje pozície, nedosiahli ale výsledok, ktorý by dokázal zásadným spôsobom ovplyvniť menovania do kľúčových funkcií v Únii. Menovanie Kaje Kallasovej tak pre Putina nie je dobrou správou, o to viac je dobrou správou pre nás.