zatknutý bol ako 26-ročný, dnes už má 60. Prepustený bol v januári 2024. Po prepustení verejne vyhlásil, že odpustil osobe, ktorá ho označila za vraha troch ľudí, no neskôr obvinenie stiahla.
Vatican Media
Je tiež spoluautorom knihy napísanej s jeho advokátom s názvom „Io sono innocente“ (Som nevinný), ktorú v piatok ráno predstavil pápežovi na audiencii. Rozpráva v nej o tragickej skúsenosti, ktorú desiatky rokov prežíval. Bol umiestnený v troch rôznych väzniciach, občas zdieľal malú celu až s jedenástimi ľuďmi. Označil to za neľudskú skúsenosť. Silu podľa svojich slov čerpal z dôvery v Boha a z pomyslenia na svoju rodinu.
Zdroj: Vatican Media
Téma odpustenia sa nesie celým Františkovým pontifiktátom. Vo svojej kázni 17. marca 2020 povedal: „Existujú ľudia, ktorí žijú odsudzovaním druhých, ohováraním ľudí, sústavným špinením svojich spolupracovníkov, špinením susedov či príbuzných, pretože im nevedia odpustiť čosi, čo im títo spravili alebo neodpúšťajú vec, ktorá sa im nepáčila. Zdá sa, že osobným imaním diabla je toto: zasievať lásku k neodpusteniu, žiť pripútaní k neodpusteniu. A odpustenie je podmienkou pre vstup do neba.“ František požiadal aj v mene cirkvi o odpustenie za škandály, ktoré otriasli Rímom a Vatikánom (2015), za utajovanie sexuálneho zneužívania detí duchovnými (2018), za zlyhania cirkvi počas genocídy v Rwande (2019), odpustenie za podiel na asimilácii Indiánov v Kanade (2022) atď. Odpustenie je základom kresťanstva. Dennodenne o neho prosia v Kristovej modlitbe Otče náš. Kto zažil jeho katarznú silu, vie, že zmení celý život človeka. Odpustením pretíname neviditeľné puto s tými, ktorí nám ublížili.
Príbeh talianskeho väzňa Zuncheddua ukazuje ešte jeden dôležitý moment. Odpustenie je dôležité, no jeho súčasťou musí byť aj jasné pomenovanie toho, aké škody boli spôsobeným zlom napáchané. Opakované gestá pápeža Františka ponúkajú príklady oboch týchto momentov, bez ktorých nie je možné žiť zdravý a pokojný život.