v nadchádzajúcich voľbách do dolnej komory rakúskeho parlamentu sa podľa predvolebných prieskumov očakáva tesný súboj krajnej pravice a konzervatívcov. Tesný náskok si pritom drží krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) s 27 percentami pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) pod vedením kancelára Karla Nehammera s 25 percentami. Voľby sa uskutočnia v nedeľu. TASR píše podľa agentúry AFP.
Lídrovi FPÖ Herbertovi Kicklovi (55), ktorý stranu vedie od roku 2021, sa podarilo nadviazať na hnev voličov, obavy z inflácie, vojny na Ukrajine a pandémie ochorenia covid-19. Z viacerých hospodárskych problémov v Rakúsku pritom obviňuje migráciu, pripomína AFP.
Zatiaľ čo FPÖ od uplynulých volieb v roku 2019 získala na podpore a prekonala sériu korupčných škandálov, ÖVP, ktorá je súčasťou vlády od roku 1987 a v súčasnosti vládne v koalícii so Zelenými, sa naopak prepadla.
Politický analytik Thomas Hofer pre AFP uviedol, že Kicklovi sa podarilo „zozbierať veľa frustrovaných voličov, ktorí chcú veľkú zmenu v rakúskej politike“ a že FPÖ „odviedla dobrú prácu“ so svojím „antiestablišmentovým postojom“. Hofer uviedol, že prípadné víťazstvo FPÖ by bolo „zemetrasením“.
Pokiaľ by FPÖ v nedeľu zvíťazila, išlo by v Rakúsku o historické víťazstvo krajnej pravice. AFP však pripomína, že nie je isté, či sa im po voľbách podarí dohodnúť s ďalšími stranami na zostavení koalície. Líder ÖVP Nehammer opakovane deklaroval, že do koalície pod vedením krajnej pravice nepôjde. Vládu by preto mohla opäť viesť ÖVP spolu so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a liberálnou stranou NEOS.
Hofer pripomína, že po väčšinu času bola predvolebná kampaň nevýrazná. Nehammer však v jej závere pritvrdil najmä v otázke migrácie v snahe konkurovať vedúcej FPÖ. Prezentuje sa taktiež ako krízový manažér, k čomu prispeli aj nedávne povodne, pri ktorých v Rakúsku zomrelo päť ľudí.
V prípade víťazstva ÖVP však nie je vylúčené, že konzervatívci pristúpia ku koalícii s krajnou pravicou. Rovnaká koalícia v Rakúsku vládla medzi rokmi 2017 až 2019 pod vedením Sebastiana Kurza. Vláda sa však po roku a pol rozpadla po kauze Ibiza.
Na zázname zo skrytej kamery zhotovenom na španielskom ostrove vtedajší líder FPÖ Heinz-Christian Strache ponúkal verejné zákazky výmenou za pomoc pri volebnej kampani. Po zverejnení nahrávky sa konali predčasné voľby, v ktorých krajná pravica utrpela porážku a konzervatívci výrazne posilnili.