svojich spoluobčanov zároveň prezidentka vyzvala na protest proti výsledkom, píše TASR podľa agentúr AP a AFP.
Zurabišviliová vyzvala Gruzíncov, aby v pondelok o 19.00 h miestneho času v Tbilisi protestovali proti volebnému výsledku, ktorý označila za „totálne sfalšovanie a krádež“ ich hlasov. Z údajných volebných podvodov obvinila Rusko. „Sme svedkami a obeťami ruskej špeciálnej operácie, modernej formy hybridnej vojny proti gruzínskemu ľudu,“ uviedla.
Na masové protesty proti volebným výsledkom vyzýva aj väznený gruzínsky exprezident a taktiež jeden z opozičných lídrov Michail Saakašvili. „Teraz je čas na masové protesty. Musíme svetu ukázať, že bojujeme za slobodu a že sme ľudia, ktorí nebudú tolerovať nespravodlivosť,“ napísal v príspevku na Facebooku.
Vo voľbách zvíťazila proruská vládnuca strana Gruzínsky sen. Oznámila to v nedeľu tamojšia volebná komisia po sčítaní 99 percent všetkých hlasov. Gruzínsky sen podľa nej získal 54,08 percenta hlasov, zatiaľ čo zoskupenie štyroch opozičných strán 37,58 percenta.
Voľby však sprevádzajú tvrdenia o rozsiahlych podvodoch. Na mnohé nezrovnalosti poukázali aj medzinárodní pozorovatelia, zatiaľčo tí domáci obvinili vládnucu stranu z kupovania hlasov a ďalších foriem ovplyvňovania voličov. Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu, ktorá získala vyše 11 percent hlasov, avizovala, že do nového parlamentu nezasadne.
Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel.
„Vyzývame... ústrednú volebnú komisiu a ďalšie príslušné orgány, aby si splnili svoju povinnosť a rýchlo, transparentne a nezávisle vyšetrili a posúdili volebné nezrovnalosti či podozrenia z nich,“ napísal Michel na platforme X. Nezrovnalosti, na ktoré poukázala predbežná správa medzinárodných pozorovateľov, je podľa jeho slov potrebné „riešiť a objasniť“.
Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ. Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“ mu však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.