švédska prokuratúra v utorok uviedla, že začala vyšetrovanie poškodenia dvoch podmorských káblov v Baltskom mori. Jeden spájal Litvu a Švédsko a druhý Fínsko a Nemecko. TASR informuje podľa agentúry AFP.
„Trestný čin sa v súčasnosti vyšetruje ako sabotáž. Predbežné vyšetrovanie je v počiatočnom štádiu. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o vyšetrovaní,“ uviedol prokurátor Henrik Soderman vo vyhlásení. Niekoľko hodín predtým aj susedné Fínsko oznámilo, že prípad začala vyšetrovať aj jeho polícia.
Počet nevysvetlených incidentov v Baltskom a Severnom mori a ich okolí vzrástol po 26. februári 2022, keď Rusko spustilo rozsiahlu inváziu na Ukrajine. Zjavné akty sabotáže a pokusy o špionáž a zasahovanie sú podľa vysokých predstaviteľov bezpečnostných zložiek príkladmi ruskej hybridnej vojny.
V septembri 2022 boli poškodené potrubia plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Seizmické záznamy neskôr ukázali, že tesne pred únikom plynu došlo k sérii podvodných výbuchov. Európski predstavitelia to vyhlásili za sabotáž a obvinili z nej Rusko. Novšie správy v médiách spájajú incident s Ukrajinou, Kyjev to tvrdo odmieta.
V októbri 2023 podmorský plynovod medzi Fínskom a Estónskom poškodila kotva čínskej nákladnej lode. Incident podľa Štokholmu poškodil aj komunikačný kábel medzi Estónskom a Švédskom.
Zničenie plynovodov Nord Stream a vojna na Ukrajine prinútili Nemecko vybudovať viacero terminálov na skvapalnený plyn. Zvýšená aktivita dronov okolo infraštruktúry však vyvolala podozrenie, že boli skúmané „na účely sabotáže“, uviedli nemeckí predstavitelia.
Drony „neboli na to, aby pozorovali krásnu miestnu krajinu, ale preto, že sa tam nachádza chemický park a v blízkosti... úložisko jadrového odpadu,“ povedala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v októbri s tým, že ide o hybridnú vojnu Moskvy.
Obavy vyvoláva aj aktivita ruských špionážnych lodí. Podľa nemeckých médií systematicky skúmali európsku kritickú infraštruktúru vrátane veterných elektrární, potrubí a káblov. „Nebezpečenstvo považujeme za veľmi reálne,“ povedal médiám šéf nemeckej spravodajskej služby Bruno Kahl.
V apríli Estónsko a ďalšie pobaltské štáty varovali, že rozsiahle rušenie GPS zvyšuje riziko leteckej nehody. Fínsky dopravca Finnair preto pozastavil lety do estónskeho mesta Tartu neďaleko ruských hraníc.
Rusko vyvolalo znepokojenie aj snahou o zmeny námornej hranice v Baltskom mori. Tento rok zverejnilo uznesenie, že plánuje od roku 2025 jednostranne zmeniť svoje námorné hranice s Fínskom a Litvou. Ruská pohraničná stráž v máji odstránila hraničné bóje z rieky Narva, ktoré ukazovali hranicu s Estónskom. Ide o použitie „nástrojov ... na vyvolanie strachu a úzkosti“, uviedla vtedy estónska premiérka Kaja Kallasová.