zhruba 100 z 500 podozrivých incidentov, ktoré sa tento rok v Európe stali, možno pripísať Rusku. Pred začiatkom rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli to v stredu podľa agentúry Reuters vyhlásil šéf českej diplomacie Jan Lipavský. Podľa neho je potrebné vyslať Rusku signál, že to Európa nebude tolerovať, informuje spravodajkyňa TASR.
„Tento rok sa v Európe stalo 500 podozrivých incidentov. Až sto z nich možno pripísať ruským hybridným útokom, špionáži či vplyvovým operáciám. Musíme Moskve vyslať dôrazný signál, že to tolerovať nebudeme,“ povedal Lipavský.
Ministri sa v Bruseli stretli už v utorok. Lipavský ešte pred odletom uviedol, že medzi témami dvojdňového rokovania bude aj prístup Aliancie k Rusku, opatrenia proti hybridným hrozbám či čínska ekonomická podpora ruskej agresie na Ukrajine. NATO musí svoj vzťah k Rusku podľa neho zásadne prehodnotiť.
„Musíme začať zadržiavať ruský vplyv vojensky, diplomaticky, ekonomicky. Rovnako je potrebné pracovať na oslabovaní Ruska v medzinárodných inštitúciách,“ zdôraznil v utorok Lipavský.
Na rokovanie v Bruseli vo štvrtok nadviaže zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte, kde budú hovoriť aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine. Na rokovaní by mal byť prítomný aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Lipavský neočakáva, že by v jeho prejave zaznelo niečo konštruktívne.
„Môžeme očakávať to isté ako vlani – to znamená znôšky nezmyslov a obvinení. V stručnosti tomu hovoríme rozprávky. Bude asi opäť klamať a na jeho vystúpení neplánujem byť prítomný,“ avizoval český minister.
vysvetlenie Maríny Gálisovej
Toto vyhlásenie má dva hlavné významy. Prvý, že Rusko je absolútny nepriateľ Európy. Potvrdzuje to tým, že sa bez prestania usiluje ochromovať Európu - paralyzovať ju fyzicky aj psychicky. Na oba účely Rusku slúžia sabotáže, ktoré vytvárajú Európanom problémy v ich energetike, v ich zásobovaní, v ich komunikačných sieťach, všade, kde Rusko chce. A zároveň Rusi týmito sabotážami rozsievajú v Európe strach, ktorý patrí k ich hlavným zbraniam a spôsobuje psychickú paralýzu, paralýzu rozhodnosti, paralýzu odvahy. To je možno ešte dôležitejší cieľ sabotáží ako fyzicky napáchaná škoda: rozbiť tie zvyšky prácne pozbieranej odvahy, rozvahy a rozhodnosti v Európe. Treba o tom vedieť.
Druhý dôležitý význam toho vyhlásenia preto je, že stále existuje časť Európy, ktorá si toto konanie Ruska silno a znepokojene uvedomuje. Je to tá časť Európy, v ktorej mene to povedal český minister zahraničia Jan Lipavský. Nie je to celé Česko, lebo aj ono má svojich zbabelých chcimírov a svojich populistov, ktorí sa na chrbtoch chcimírov chcú dopraviť k moci. Ale je to stále veľká časť Česka a veľká časť Európy a tvoria ju ľudia, ktorí sa odmietajú dať rezignovane rozšliapnuť Ruskom a stať sa súčasťou jeho sféry vplyvu.
Jan Lipavský sa vyjadruje v otázkach Ruska dlhodobo veľmi racionálne, a keď bije na poplach, treba ho počúvať. Dá sa úspešne pochybovať, že ho počúval slovenský minister zahraničia Juraj Blanár, tiež účastník stretnutia ministrov zahraničia v Bruseli. Podstatné pre celú Európu, a v dôsledku aj pre Slovensko, však je, či ho počúvajú veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko, alebo či sa zase raz ponad hlavy Stredoeurópanov nedohodnú s Ruskom. Hoci by si to tieto veľké krajiny mohli ospravedlniť tým, že niektoré zo stredoeurópskych hláv sú pokorne a nemúdro uklonené voči Rusku, taká dohoda by bola smrtiaca pre celú Európu, nielen pre jej stredné a východné oblasti.