v stredu večer sa v Bruseli začal niekoľkohodinový samit EÚ – západný Balkán, na ktorom sa šéfovia vlád a štátov krajín EÚ spolu s lídrami krajín z tohto regiónu pokúsia dať novú dynamiku rozširovaniu a integračnému procesu. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Nový predseda Európskej rady António Costa, ktorý po prvýkrát predsedá rokovaniam na najvyššej úrovni, po príchode na samit novinárom povedal, že ako dôležité vníma tri zásadné veci – spolupatričnosť s krajinami západného Balkánu, obojstrannú vôľu po rozširovaní a postupné zbližovanie sa s kandidátskymi krajinami.
Pripomenul, že krajiny EÚ a západného Balkánu majú spoločný kontinent a spoločné hodnoty a dejiny. Ocenil, že vôľa po rozšírení existuje na oboch stranách. „Veríme, že toto rozšírenie je najdôležitejšia geopolitická investícia do mieru, bezpečnosti a prosperity,“ povedal.
Dôležité je podľa neho aj to, že prebieha postupná a narastajúca integrácie západobalkánskych krajín, ktoré vedia dobre predvídať, aké prínosy budú mať ich občania z členstva v EÚ. Ide napríklad o bezvízový styk, avšak to, čo celkom zmení „pravidlá hry“, je plán EÚ pre hospodársky rast týchto krajín.
„Tento plán môže radikálne zmeniť západný Balkán v priebehu nadchádzajúceho desaťročia,“ odkázal Costa.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá na samite vystupuje v mene Európskej komisie, tiež uviedla, že západný Balkán je veľmi významný pre Európu, že krajiny tohto regiónu sú historickou súčasťou Európy a že treba pokročiť vo vzájomných vzťahoch.
Kallasová pripomenula, že účastníci samitu v stredu prediskutujú cestovnú mapu týkajúcu sa ďalšieho integračného procesu a tiež plán hospodárskeho rastu pre západný Balkán.
Ocenila, že v rámci samitu dôjde k podpisu dohody o bezpečnosti a obrane s Albánskom, podobnou dohode, akú už EÚ podpísala so Severným Macedónskom.
„Európska komisia, aj ja osobne, chceme vidieť skutočný pokrok v integračnom procese počas piatich rokov trvania nášho mandátu. Budeme na tom usilovne pracovať,“ povedala novinárom.
Týždenník Politico pripomenul utorňajšie vyhlásenie eurokomisárky pre rozšírenie Marty Kosovej, podľa ktorej súčasná eurokomisia chce mať úspešný príbeh rozšírenia do roku 2028 „o jednu alebo dve krajiny“. Najperspektívnejším a najpripravenejším kandidátom na vstup je Čierna Hora.
Kallasová dodala, že počas stredajšej pracovnej večere lídrov prebehnú aj diskusie o ruských hybridných hrozbách voči Európe a o vojne na Ukrajine. Podľa jej slov si EÚ želá rýchle a správne mierové riešenie tohto konfliktu, ale Rusko mier nechce, preto Únia namiesto toho, aby podporila mierový scenár, ktorý je najsprávnejší, musí pomáhať Ukrajine, aby bola silnejšia, a to tak na bojovom poli, ako aj pri rokovacom stole.