novozvolený americký prezident Donald Trump sa o niekoľko dní chystá do Bieleho domu a obyvatelia USA, ktorí mu dali hlas, budú čakať na plnenie jeho sľubov.
Trump vyhlásil, že vyrieši problém inflácie. Urobiť to chce tým, že sa zaviazal rozšíriť výrobu energie v USA. Sľúbil, že bude „ťažiť, ťažiť, ťažiť“ a ťažbe ropy plánuje sprístupniť oblasti, ako je arktická divočina, čo by podľa neho znížilo náklady na energie.
Podľa ekonómov však opačný efekt na infláciu budú mať ďalšie jeho zámery. Tvrdí totiž, že hneď po svojom nástupe do funkcie zavedie nové rozsiahle clá voči Mexiku, Kanade a Číne. Trump povedal, že jedným z jeho prvých krokov bude uplatnenie 25-percentného cla na všetky výrobky dovážané do krajiny z Kanady a Mexika a dodatočného 10-percentného cla na tovary z Číny. Ak tieto clá nový prezident zavedie, mohli by dramaticky zvýšiť ceny pre amerických spotrebiteľov, od plynu cez automobily až po poľnohospodárske výrobky. Dôvodom je to, že USA sú najväčší dovozca tovarov na svete, pričom ich najväčší dodávatelia sú Mexiko, Čína a Kanada.
Hospodárstvu by podľa ekonómov neprospela ani zamýšľaná deportácia nelegálnych imigrantov. Zrazu by chýbali zamestnanci. Okrem toho podľa analýzy CBS News by zadržanie a deportácia milióna ľudí mohla stáť amerických daňových poplatníkov asi 20 miliárd dolárov. Deportácia 11 miliónov ľudí počas štyroch rokov by stála viac ako 20-násobok toho, čo Spojené štáty na deportácie minuli ročne za posledných päť rokov. Podľa CBS News stála za posledných päť fiškálnych rokov deportácia jednej osoby v priemere 19 599 dolárov. Deportácia 11 miliónov nelegálnych prisťahovalcov, ktorí v súčasnosti podľa odhadov žijú v USA, by v nasledujúcom prezidentskom období stála 40 až 54 miliárd dolárov ročne a celkovo až 216 miliárd dolárov.
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, Trump prestal hovoriť o mieri do 24 hodín. Na otázku časopis Time, ktorý ho vyhlásil za osobnosť roka 2024, či opustí Ukrajinu, Trump odpovedal, že využije podporu USA pre Ukrajinu ako páku na nátlak na Rusko pri rokovaniach o ukončení vojny. „Chcem dosiahnuť dohodu a jediný spôsob, ako dosiahnete dohodu, je neopustiť Ukrajinu," povedal. Je to zložitejšie, ako sa zdalo uznal novozvolený prezident USA. „Blízky východ je ľahšie riešiteľný problém ako to, čo sa deje medzi Ruskom a Ukrajinou. Počty mŕtvych mladých vojakov, ktorí ležia na bojiskách, sú ohromujúce. Je to šialené, čo sa deje," konštatoval Trump.
Signály, ktoré vychádzajú z USA v súvislosti s potenciálnym ukončením vojny na Ukrajine, však Kremeľ zatiaľ odmieta. Spolupracovníci Trumpa načrtli plán, podľa ktorého by sa súčasná frontová línia zmrazila a Ukrajina by súhlasila s odložením svojich snáh o vstup do Severoatlantickej aliancie o 20 rokov. Výmenou za to by USA poskytli Ukrajine dostatok zbraní, aby odradili Rusko od obnovenia nepriateľských akcií.
Americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) však v závere decembra pripomenula, že ruský vodca návrh potenciálneho amerického mierového plánu odmieta. Šéf Kremľa totiž uviedol, že nie je podstatné, či sa Ukrajina stane členom NATO „dnes, zajtra alebo o desať rokov“.„Putinovo vyjadrenie z 26. decembra je súčasťou série jeho nedávnych vyhlásení, v ktorých opätovne zdôraznil, že odmieta uvažovať o kompromisoch v súvislosti so svojimi požiadavkami z konca roka 2021 a začiatku roka 2022. Medzi tieto požiadavky patrí prinútenie Ukrajiny, aby sa natrvalo stala neutrálnym štátom, ktorý nikdy nevstúpi do NATO, tvrdé obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády a odstránenie ukrajinskej vlády,“ konštatuje ISW.