operácie v šedej zóne, hybridná vojna: existuje mnoho termínov pre ruské využívanie tajných útokov, pri ktorých si protivníci nie sú istí, ako reagovať. Zdá sa, že najnovším dejiskom je Baltské more. Za posledné dva mesiace boli komerčné lode s ruskými väzbami dvakrát obvinené z poškodenia káblov ťahaním kotiev.
V novembri po prerušení telekomunikačných káblov do Škandinávie zadržalo dánske námorníctvo na mesiac čínsku nákladnú loď Yi Peng 3, ktorá priplávala z ruského prístavu. Čína však odmietla spolupracovať a loď nakoniec vyplávala ďalej. Potom na Vianoce došlo k prerušeniu elektrického kábla medzi Fínskom a Estónskom, údajne tankerom Eagle S, ktorý prepravoval ruskú ropu pod vlajkou Cookových ostrovov. Tanker bol údajne v určitom období vybavený ako ruská špionážna loď. Fínsko zvolilo ráznejší postup: pobrežná stráž sa nalodila na loď a previezla ju do fínskeho prístavu. Fínski prokurátori už pripravujú obvinenia z trestného činu.
Podvodná infraštruktúra je atraktívnym cieľom útokov v šedej zóne, čiastočne preto, že veľká časť z nej sa nachádza doslova v právnej šedej zóne. Podľa Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) majú krajiny plnú jurisdikciu len do vzdialenosti 12 námorných míľ (22 km) od svojho pobrežia.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.