aby bolo jasné, do talianskej čižmy, tej, ktorú vidíme na mape, tečú problémy zo všetkých strán. Ale najmä tu dolu na juhu je veľká diera. „Bez kontaktov s tými správnymi ľuďmi tu nič nevybavíte, nekúpite dom, neprihlásite auto,“ vypočítava sprievodkyňa, ktorá v Kalábrii žije a pracuje už roky. Svoje meno radšej uviesť nechce a ani sa jej nedivíme. Aj keď príbehy, ktoré rozpráva turistom, sú hladké a hrejivé ako miestne pláže, ale inak je tu realita tvrdá.
„O všetkom vie miestna mafia a za všetko si dáva platiť,“ pokračuje energická pani, ktorá turistom poskytuje výstižný výklad miestnych dejín aj súčasnosti. Na otázku, ako to berú miestni, krčí plecami. „Zvykli si. A dobre poznajú miesta, kam sa radšej neodporúča chodiť, a ľudí, ktorých nesmú nahnevať.“ Vzápätí stíšeným hlasom dodáva, že aj ten zdanlivý pokoj, ktorý v Kalábrii obostiera turistov, je draho vykúpený. Lebo drobná kriminalita, napríklad okrádanie platiacich návštevníkov, sa tu nepestuje, ale iba vďaka tomu, že mafia si príjmy z cestovného ruchu pre región cení. Zle by dopadol miestny obyvateľ, ktorý by si zmyslel, že turistu okradne. Turista sa predsa musí vrátiť, hoci aj každý rok. A to by sotva spravil, keby ho v Kalábrii ozbíjali.
To, že mafia „chráni“, čiže zbíja miestnych prevádzkovateľov kaviarní či obchodov, je súčasťou systému. Dokonca aj situáciu s migrantmi dokázala miestna mafia dlho viac-menej kontrolovať – vlastnými metódami. „Tu sme mali migrantov pravidelne celé roky predtým, ako sa o nich začala konečne zaujímať Európska únia,“ krčí sprievodkyňa plecami. Väčšinou šlo o Afričanov, mafia s nimi spravila poriadok a oni zistili, v ktorých miestach je lepšie sa nevyskytovať.
Odvrátenou stranou kalábrijského pokoja je aj chudoba: ošumelé domy na námestiach dediniek, jednoducho oblečení ľudia – v Taliansku, kde je láska ku kvalitnému textilu azda vrodená a kde aj stredná vrstva nosieva štýlové odevy od návrhárov. Otlčené autá – v Taliansku, kde je značka štvorkolesového miláčika rodinným erbom. A k tomu nedokončené budovy, viadukty, autostrády. Mafia, sivočierna ekonomika, zamestnanosť na akej-takej úrovni len v čase turistickej sezóny, chýbajúca infraštruktúra a aj tá, ktorá nechýba, je prežratá korupciou. Jedným slovom, Kalábria. „Prekrásny kút,“ uzatvára sprievodkyňa. „Ale nežije sa tu ľahko.“ Z Kalábrie odchádzajú mladí tak, ako to poznáme aj u nás – čo šikovnejší alebo menej ochotní zohnúť chrbát, utekajú na sever.
pyrrhovo víťazstvo populistov
Bieda talianskeho juhu bola veľmi dlho čisto regionálnym fenoménom, ktorý Európa zaznamenávala nanajvýš ako miestnu zvláštnosť počas dovoleniek. Dnes však patrí k podstatným príčinám, pre ktoré sa celé Taliansko po parlamentných voľbách ocitlo v pasci. V týchto voľbách totiž zvíťazili dva subjekty, ktoré Wall Street Journal označil za najväčšie antiestablišmentové hnutie v západnej Európe: protestné Hnutie piatich hviezd a protiimigračná a euroskeptická Liga – vyhrali vďaka dezilúziám a zúfalstvu Talianov. Paradoxne aj tých z bohatého severu, aj tých z chudobnej Kalábrie či Sicílie.
„Dravý sever úrovňou ekonomiky pripomína skôr Švajčiarsko či Nemecko a vzďaľuje sa od Kalábrie a Sicílie.“
A tak dnes problémy Talianov, ktoré Európa nedokázala vnímať, vyvolávajú obavy o osud eurozóny aj celej Európskej únie. V tejto súvislosti komicky vyzneli výdychy investorov a úľava strážcov európskych finančných trhov, keď sa na prelome mája a júna dozvedeli, že v Taliansku napokon predčasné voľby nebudú. Najviac sa totiž obávali (v tomto prípade opodstatnene), že opakované hlasovanie o zložení parlamentu by sa rovno mohlo zmeniť na referendum o zotrvaní krajiny v eurozóne – a s nepredvídateľným výsledkom. Napätie mierne poľavilo, no len do momentu, keď si všetci lepšie prečítali volebný program nového populistického vládneho dua. Najmä časť o plánovaných rozpočtových výdavkoch: je to množstvo iracionálnych sľubov, ktoré nemá kto zaplatiť. Ako sa vlastne Taliani dostali do roly tých, ktorí otriasajú Európskou úniou?
kríza eura
Spomeňme si na krízu eura a na to, ako dlho a bolestne sme sa z nej dostávali. Je isté, že ekonomické ťažkosti, ktorým Taliansko v súčasnosti čelí, nevznikli zo dňa na deň. Do veľkej miery – okrem dávnejších dejín krajiny – tieto ťažkosti spôsobila aj kríza eura. Áno, tá kríza, na ktorú starý kontinent už akoby zabudol. Alebo mu ju prekryli krízy nové: imigrácia, hybridná vojna s Ruskom, naťahovačky s Američanmi o clá, obavy z vývoja v Sýrii, v Iráne. Lenže pozor, kríza eura nikam neodišla, ani neodznela do stratena. Jej echo cítiť dodnes, a to najmä na ťažko sa zviechajúcom juhu Európy, teda v Grécku, v Španielsku – a v Taliansku. Nebyť krízy eura, triumf populistov by sa bol sotva odohral, alebo aspoň nie v takom rozsahu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.