Pomohli by predčasné voľby?

posledné týždne zažíva Nemecko také krízy, ktoré poriadne trasú krajinou. Až vznikli žarty, že kým k nemeckej realite človek napíše pár odsekov, minimálne jeden minister tam pohrozí demisiou a kancelárka minimálne raz stiahne vládu za vlasy od priepasti.

Vypovedaním poslušnosti hrozil kancelárke v poslednom čase najmä Horst Seehofer, šéf bavorskej CSU a minister vnútra, ktorý razí oveľa tvrdšiu líniu imigračnej politiky ako ona. Kancelárka, dnes už menej liberálne naladená proti migrácii ako v roku 2015, sa nadrela, kým získala podporu na domácej aj európskej scéne. Ale napokon zahnala Seehofera do kúta tak exemplárne, že ten dokonca v osobnom zúfalstve ponúkol demisiu. To už, pravda, vedel, že ani v jeho vlastnej strane CSU za ním všetci nestoja tak bezvýhradne, ako si prial. Lebo z prieskumov vyšlo, že voliči CSU (tí, ktorí zatiaľ neprebehli k AfD), nie sú Seehoferovou kampaňou proti Merkelovej až takí oslnení.

A kým Angela Merkel vyzerala aj teraz, vo svojich najťažších dňoch kariéry, stále bojovne, Seehofer začal aj napriek robustnej telesnej stavbe pôsobiť priam krehko. Napokon sa stiahol. Kancelárka zvíťazila, ale nikto nevie, ako dlho potrvá, kým ju dostihne ďalšia podobná kríza. Nikto zároveň nepochybuje, že podobná kríza určite dorazí, skôr či neskôr. Pripomeňme si, že Nemecko nie je Taliansko, nie je to teda krajina, v ktorej sa vláda mení ako spodná bielizeň. Čo sa to deje?

utrpené víťazstvo

Nič nečakané. Iba pred našimi očami eskaluje to, čoho náznaky bolo vidieť už vlani v septembri, keď Angela Merkel síce vyhrala voľby, ale s oveľa menej komfortným náskokom, ako by si bola priala. Utrpené víťazstvo sa najskôr prejavilo v bolestne pomalom montovaní vlády. Seehoferova CSU už vtedy volala po tom, aby sa vláda sústredila na otázky vnútornej bezpečnosti aj ochrany hraníc, už vtedy hovorila o vlastnej existenčnej kríze a o nutnosti posunu doprava, pretože jej voličov preberá AfD.