v nedeľu 5. augusta zahynuli na severovýchode Afganistanu traja českí vojaci, príslušníci misie NATO. Ďalší traja vojaci, Afganci a Američan, utrpeli vážne zranenia. Skupina hliadkovala mimo spojeneckej základne Bagrám, keď na nich zaútočil samovražedný atentátnik z hnutia Taliban. Čo presne sa tam stalo?
Zatiaľ čo v minulosti zvykli jednotky Severoatlantickej aliancie hliadkovať v nebezpečných oblastiach Afganistanu najmä v obrnených vozidlách, určených na prepravu vojakov, súčasná misia je už v niečom iná. Vojaci, tak ako v tomto prípade Česi, na niektorých miestach niekedy opúšťajú obrnené autá a ďalej pokračujú pešo. Väčšinou s nimi hliadkujú aj afganskí vojaci, ktorých takto cvičia a tí im zase pomáhajú s kontaktom s obyvateľmi.
ísť pešo, aj keď so zbraňou v ruke, je však omnoho nebezpečnejšie...
Samozrejme, pešie hliadky sú pre teroristov oveľa ľahším terčom ako obrnené vojenské vozidlá. Samovražedný atentátnik opásaný bombami sa vie k vojakom dostať na pár metrov.
trojicu Čechov, podľa oficiálne nepotvrdených informácií, zabil iba 18-ročný člen Talibanu. Často útočia takí mladí teroristi?
Áno, v prípade Talibanu zvyknú útočiť ešte mladší atentátnici. Teroristické organizácie často využívajú na páchanie samovražedných útokov duševne chorých ľudí, veľká diskusia sa viedla aj o zapojení žien ako atentátničiek. V Afganistane je stále veľkým problémom negramotnosť, čo využíva Taliban na nábor atentátnikov.
Massoud Hossaini/AP Photo/SITAČlenovia mierového pochodu z provincie Helmand, ktorí protestujú za ukončenie sedemnásťročnej vojny, oddychujú na ulici.
stačí, že vodcovia Talibanu negramotným povedia, kto je zlý a koho treba zabíjať?
Za primárny cieľ sa považuje uniforma. Nemusia vedieť, či ide o Američanov alebo Čechov. Pre nich sú to všetko vojaci niektorej z krajín NATO, ktorých považujú za cudzích vojakov. Domácu, afganskú armádu, pritom teroristi nenávidia tiež a označujú ju za vnútorného nepriateľa. Zabíjanie Afgancov síce nepovažujú za také podstatné ako útoky proti zahraničným jednotkám, no vždy je to pre nich úspech, keď brutálnym bombovým atentátom zasiahnu viacerých vojakov. Najľahším terčom sú práve pešie hliadky.
aké postavenie má v súčasnosti v Afganistane fundamentalistické hnutie Taliban?
Vlani, keď sa Donald Trump stal prezidentom USA, boli silnejší ako sú dnes. Keď z Bieleho domu odchádzal Barack Obama, ofenzíva Talibanu bola na vzostupe a na chvíľu sa dokonca zdalo, že by mohli začať vytláčať afganské jednotky z viacerých miest a teritórií. Takmer sa im to podarilo. Najnovšie analýzy ukazujú, že Taliban má vplyv, priamo kontroluje či bojuje o kontrolu na zhruba polovici územia Afganistanu. To je z hľadiska geografie. Čo sa týka obyvateľstva, samozrejme veľké, husto obývané mestá, sú naďalej prevažne pod kontrolou afganských či zahraničných vojsk.
okrem Talibanu v Afganistane pôsobí aj Daeš, teda teroristická organizácia Islamský štát. Aká je jej sila?
Takzvaný Islamský štát bol kedysi silnejší. Teraz kontroluje zhruba jednu z afganských provincií na východe. Pripomeňme, že Afganistan má vyše tridsať provincií. Daeš však nechce mať konkurentov, chce byť jedinou vzburou. Dalo by sa to prirovnať k voľbe medzi kolou a diétnou kolou. Teroristická organizácia Islamský štát začala v Afganistane vyhlasovať, že Taliban je len akousi ľahkou váhou, odvarom skutočného povstania, že bude chcieť s Američanmi a afganskou vládou mierovú dohodu. Daeš tvrdil, že oni ako naozaj radikálna organizácia také niečo nikdy nedovolia.
„Veľkým slonom v miestnosti je al-Káida.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.