Runway Ghetto

o modernom otroctve na poliach južného Talianska sa vedelo najviac tam, kde tento systém panuje. Aj to sa o ňom hovorilo pošepky: o veľkopestovateľoch, ktorí najímajú zberačov a triedičov za pár eur denne, vyplácajú ich cez sprostredkovateľov a títo sprostredkovatelia, neraz nehanebne prepojení s mafiou, si z nízkej mzdy ešte strhnú „na svoje náklady“, koľko uznajú za vhodné. Sami nádenníci, ktorí dreli aj dvanásť hodín na poli, buď pod páliacim slnkom, alebo dusnými fóliami, sa nikdy nesťažovali. Nechceli. Ale len preto, lebo sťažnosti viedli akurát k výpovedi – a všetci dobre vedeli, že na každé jedno pracovné miesto sa našlo hneď niekoľko náhradných zúfalcov. Pomery, neudržateľné, a predsa stále udržiavané, takto v tichosti pretrvávali do roku 2015, keď pri triedení hrozna zomrela Paola Clemente – 49-ročná Talianka dostala infarkt po tom, čo dlhé dni hrdlačila v horúčavách bez odpočinku. V tom roku to bol v regióne Puglia už tretí prípad, keď na poli zahynul od prepracovania poľnohospodársky robotník či robotníčka.

V Paolinom prípade bola príčina jednoznačná, srdce nevydržalo vražedný režim – vstávanie pred druhou ráno, každodenné trmácanie sa autobusom 150 kilometrov do viníc, dvanásťhodinové šichty, počas ktorých bol aj pitný režim úplne minimálny. Ženy, zamestnávané pri triedení hrozna, sa totiž nechceli príliš často pýtať na WC, a tak pili vodu, len keď to bolo nevyhnutné. Paola sa uprostred júla 2015 už pár dní necítila dobre, ale nechcela vynechať prácu. Vedela, že stačí aj jednodňová absencia, a sprostredkovateľ si namiesto nej nájde inú ženu. Ženy sú pri triedení hrozna preferované – majú totiž útle tenké prsty, ktoré sú na túto činnosť vhodnejšie.

Až po Paolinej smrti sa verejnosť v Taliansku a vo svete po prvý raz vo väčšom rozsahu dozvedela o surovom vykorisťovaní v talianskom poľnohospodárstve. Vypukol škandál, ktorý otriasol viacerými politickými kreslami. Po tlaku zo strany právnikov, mimovládnych organizácií aj medzinárodných ľudskoprávnych orgánov sa napokon zrodil zákon, ktorý mal priniesť zlepšenie. Jeho cieľom bolo zabezpečiť ženám aj mužom, pracujúcim na poliach Apeninského polostrova, dôstojnejšie podmienky.